Štyrdisaťosemročný Gučík patrí do generácie umelcov, ktorá zažila začiatkom deväťdesiatych rokov nástup kapitalizmu. To bola tvrdá lekcia a každý z mladých hercov, režisérov, dramaturgov ju zvládol inak.
Ale vráťme sa ešte do prednovembrových čias. Michal Gučík sa k herectvu dostal ako osemročný, keď začal chodiť do Ludusu, známej liahne budúcich hercov. Tam vraj strávil celé svoje detstvo – a odtiaľ bola pre tých talentovanejších aj ľahká cesta do televízie a k filmu. Michal Gučík hral rôzne detské postavy a na VŠMU už prišiel ako ostrieľaný herec. V osemdesiatych rokoch nakrútil viacero filmov, točil v Rusku, v Švajčiarsku či v Nemecku. Dodnes ho možno občas vidieť na obrazovke v rozprávke Kráľ Drozdia brada.
Osemdesiate roky ponúkali hercom veľa možností realizovať sa, a aj možnosť dobre si zarobiť. Gučík už na škole patril medzi tých, čo si mohli dovoliť žiť na vyššej nohe. Nebol pritom považovaný za veľký talent, ale bol populárny a vedel sa pôvabne usmievať.
Po Novembri však bolo všetko inak. Ešte začiatkom deväťdesiatych rokov sa dorábali rozrobené projekty, a tak Gučík hral vo filmoch Tajomstvo alchymistu Storitza a Pozemský nepokoj, no potom bol s natáčaním koniec. Šance hrať v zahraničných produkciách sa ukázali nereálne. Viacerí českí a slovenskí herci, vrátane Gučíka, sa kruto poučili, keď sa dali nahovoriť na film americkej produkcie Vášnivé známosti. Išlo o erotický film, ktorý sa tu nikdy nemal vysielať. Lenže firma zmluvu nedodržala, navyše film koluje po internete a herci mali hanbu.
Michal Gučík pochopil, že v nasledujúcich rokoch sa herectvom neuživí tak, aby si udržal životnú úroveň, na ktorú si zvykol. Začal moderovať reláciu Reklamné tamtamy a dostal sa – ako mnohí iní umelci – k reklamnému biznisu. Režiséri, dramaturgovia, spisovatelia či výtvarníci tu mohli kreatívne tvoriť. Ako sa však v reklame mohol uplatniť herec? Čím mohol prispieť? Najmä kontaktmi s biznismenmi a politikmi, ku ktorým sa populárny herec a celebrita dostane ľahšie ako iní smrteľníci.
Zo špičkovej agentúry GGK odišlo dvanásť kľúčových ľudí a založili novú agentúru. Pochopili, že lukratívne zákazky budú teraz na východe republiky, a tak založili Roko – skratka vznikla zo spojenia Reklama okolo Košíc. Do firmy si pribrali Gučíka, ktorý zohnal aj prvého klienta. Kamil Peteraj v knižnom rozhovore s Jánom Štrasserom vysvetlil, čo Gučíka očakávali: „Vie veľmi dobre nadväzovať kontakty. Presvedčil Alexandra Rezeša, že VSŽ potrebujú poriadny imidž.“
Gučík sa s Rezešom skamarátil a tak Roko malo hody. Pamätníci síce tvrdia, že to nebolo celkom rovnocenné priateľstvo, ale to už tak pri vplyvných a bohatých mužoch býva, že sa okolo nich točia aj priatelia, ktorí potrebujú zarobiť. V médiách zarezonoval predaj ubytovne Metalurg, ktorú od VSŽ výhodne získala agentúra Roko, aby ju následne predala mestskej časti so zaujímavým ziskom.
Potom prišla pamätná volebná kampaň v roku 1998. Šéfom volebného tímu HZDS bol Alexander Rezeš. Agentúra Roko sa odmietla na nej oficiálne podieľať, Peteraj priznáva, že tieto peniaze mu už smrdeli, ale Gučík do kampane išiel – na tento účel si s Rezešom založili firmu. Podarilo sa im presvedčiť na kampaň napríklad Pavla Haberu, ale Mariku Gombitovú nezlomili ani ponukou na bezbariérový dom. Lenže voľby dopadli pre HZDS zle a Alexander Rezeš náhle skonal.
Agentúra Roko mala zlaté časy za sebou, ale prežila aj v nových pomeroch. Gučík skúšal podnikať v gastronómii, ale nevyšlo to. Bližší mu bol svet šoubiznisu. Ako nezadaný dobre zabezpečený muž občas v bulvári figuroval v zoznamoch žiadaných partií. Bolo ho vidieť v televíznom seriáli Medzi nami aj v neúspešnom Rádiu na Markíze. Účinkoval v Nákupnej horúčke i v súťaži mužov v žehlení. Ale okrem bulváru sa meno Gučíka z času na čas objavovalo aj vo vážnejších kauzách. Napríklad čisto náhodou odkúpil kedysi firmu od syna dôchodcu Trávnička, ktorý v igelitkách daroval HZDS viac ako sedem miliónov.
Gučíkovo meno sa spomínalo aj v roku 2007, keď premiér Fico našiel na stole a zverejnil videoklip, na ktorom predseda predstavenstva Allianzu spieva pesničku Sladké mámení. Agentúra Roko, ktorej bol Allianz dlhoročným klientom, vyrobila kedysi pre Allianz aj tento videoklip určený pre firemný večierok. Vzniklo silné podozrenie, že obálku s videokazetou podstrčil Ficovi práve Gučík, Allianz ho aj obvinil, že to urobil preto, aby mal zákazky od vlády. Gučík to nekomentoval.
Ďalšia neuveriteľná kauza – rok 2010, krátko pred voľbami. Michal Gučík už síce oficiálne nefiguruje medzi majiteľmi agentúry Roko, má svoju vlastnú agentúru, a predsa sa jeho meno objaví v súvislosti s touto agentúrou a jej kampaňou pre SNS. Keď sa Róm Lukáš Bart v upravenej podobe objaví na bilboarde SNS, jeho brat novinárom prezradí, že peniaze im za fotenie vyplatil herec Mišo Gučík.
Michal Gučík má jednu slabosť – bohatých priateľov. Tak ako mu kedysi učaroval Alexander Rezeš, tak zrejme teraz podľahol kúzlu Ivana Kmotríka, keď sa dal do jeho služieb v TA3. Viesť spravodajskú televíziu na Slovensku, kde na podobný projekt chýba trh, je nevďačná úloha. Televízia je často obviňovaná z reklamy, ktorú presadzuje do spravodajstva a berie za ňu peniaze. Nie každý má na takúto prácu žalúdok. Michal Gučík už viackrát dokázal, že žalúdok má naozaj dobrý.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.