Lipšicova agenda

.martin Hanus .časopis .týždeň doma 26.03.2011

Polícia v týchto týždňoch výrazne posilňuje policajné jednotky v regiónoch, ktoré trpia vysokou kriminalitou páchanou v blízkosti segregovaných osád. Daniel Lipšic tak z problematiky rómskej kriminality spravil tému, akou ešte dosiaľ nebola.

O učiteľoch

.eva Čobejová .časopis 26.03.2011

Tento týždeň oslavujeme Deň učiteľov. Prežil pád komunizmu a presadil sa aj v nových pomeroch. Oslavujeme ho v deň narodenia Jána Amosa Komenského, ktorého za svojho považujú najviac Česi, ale vďaka pestrému pôvodu a životu sa k nemu môžeme pokojne hlásiť aj my.

Nemecká blamáž?

.martin Hanus .časopis .téma 26.03.2011

Na Slovensku vyvolal vojenský zásah západných spojencov vcelku vlažné komentáre bez výrazných postojov „áno“ či „nie“. Napokon, v krajine nášho významu by vášnivá diskusia k tejto téme pôsobila čudne. V Nemecku však padajú vyhrotené slová, aké si už beztak spochybňovaná Merkelovej vláda azda ešte nevypočula. Po tom, čo Nemci na pokyn Guida Westerwelleho, ministra zahraničia a lídra liberálnej FDP, v Bezpečnostnej rade OSN nepodporili rezolúciu o vytvorení bezletovej zóny nad Líbyou, domáci zahraničnopolitickí komentátori naprieč spektrom ostali v šoku. To tu ešte nebolo – Nemci proti západným spojencom a v jednej línii s Ruskom a Čínou?

Konec naší civilizace?

.alexander Tomský .časopis 05.03.2011

Očekával jsem, že nové české vydání Zániku Západu od Oswalda Spenglera z roku 1918, který na základě mylné cyklické teorie historie předpovídal jakýsi konec naší civilizace, rozvíří u nás diskusi o její podstatě a výzvách do budoucnosti. Nestalo se, avšak na Západ od nás se toto téma neustále přetřásá. V Anglii dokonce vznikl časopis Standpoint, který má záchranu západní civilizace ve svém programu.

Naši zabudnutí velikáni

.martin Hanus .eva Čobejová .jozef Majchrák .lukáš Krivošík .časopis .téma 19.12.2010

Je síce potešiteľné, že v posledných rokoch sa do verejného povedomia dostalo pár slovenských géniov, ktorí takmer zapadli v prachu dejín. Napríklad Ján Lajčiak. Sú tu však ďalší, ktorí takisto presiahli hranice našej krajiny, zanechali jedinečné dielo alebo vynikli neuveriteľnou odvahou, no dnes sú na Slovensku prakticky neznámi. Neraz si ich privlastňujú okolité národy, hoci to boli Slováci alebo prinajmenej hovorili v našom jazyku. Na nasledujúcich stranách sme vybrali päť ľudí, ktorí to všetko spĺňajú. Päť ludí, ktorých treba vyniesť zo zabudnutia.

Ako pomôcť Srbsku?

.jaroslav Daniška .časopis .týždeň doma 26.09.2010

Politika Slovenska k Balkánu má dve línie. Jednou z nich je politika tretieho sektora a malej skupiny mienkotvorných ľudí. Všímajú si najmä Bosnu a Hercegovinu a Kosovo. Iróniou je, že pritom na jeden región uplatňujú dva odlišné pohľady. Multietnická Bosna má zostať jednotná, a tak sa dostať do EÚ. Kosovo, ktoré jednostranne vyhlásilo nezávislosť, má byť riadne medzinárodne uznané vrátane Slovenskom. Politika vlády sa líši prioritami aj pohľadom. Slovenská vláda podporuje jednak rýchle členstvo Chorvátska v EÚ a jednak Srbsko. Hoci sa viacerí slovenskí diplomati podieľali na politike medzinárodného spoločenstva a dohliadali na referendum o nezávislosti Čiernej Hory či správe Bosny a Hercegoviny, bratislavská vláda stála skôr na strane Belehradu. Srbom sme posielali najviac humanitárnej pomoci a keď išlo o sporné otázky ako Kosovo, všetky slovenské politické strany v parlamente hlasovali jednotne. Mikuláš Dzurinda stojí skôr na strane štátu, nie tretieho sektora. Podporoval Záhreb aj Belehrad a postavil sa proti nezávislému Kosovu. Jediná téma, kde sa zhodol s tretím sektorom, bola jeho podpora bombardovania Juhoslávie v roku 1999. Bude zaujímavé sledovať, ako sa slovenská zahraničná politika voči Balkánu bude vyvíjať, pretože s Dzurindom prišli na úrad aj ľudia ako Milan Nič, ktorí sa doteraz profesionálne venovali skôr Bosne.

Márny protest

.eva Čobejová .časopis .fenomén 26.09.2010

Je streda poobede, pred parlamentom stojí skupinka mladých ľudí. V ruke červené transparenty a výrazný nápis: „To nie je Svätopluk, to je (len) zlá socha!“ Keď protestujú výtvarníci, vyzerá to vždy štýlovo. Ako umelecký happening. Občas nejaké auto, prechádzajúce okolo, solidárne zatrúbi.

Kto je on? Ján Kulich

.eva Čobejová .časopis .fenomén 26.09.2010

Pre väčšinu ľudí talentovaný pracovitý umelec, a ešte aj toto: profesor, národný umelec, dvojnásobný laureát Ceny Klementa Gottwalda, nositeľ Radu práce, držiteľ vyznamenania Za zásluhy o výstavbu... Ale okrem toho bol Kulich aj všeličím iným: komunistom, členom Ústredného výboru KSS, rektorom VŠVU, ale aj členom prípravného výboru, ktorý začiatkom sedemdesiatych rokov robil previerky výtvarníkov.

Už dávno nešlo o  názor

.tomáš Gális .časopis .fenomén 02.08.2010

Pred štyrmi rokmi o Love Parade napísal: „Hrubý nemecký hlas skreslený aparatúrou a slová o spoločnej odvahe celého národa raverov spontánne pripomenú reči na masových sprievodoch éry tretej ríše. Všetky zraky sa poslušne upierajú na zlatú sochu anjela a hlavne na obrovské logá reklamných partnerov.“ Michal Hvorecký.

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti 09.08.2010

Babské jazdy sa týmito témami vyznačujú. Kým chlapi si myslia, že baby sa bavia iba o topánkach a lakoch na nechty, dievčatá si vykladajú sny a rozprávajú sa o duchoch. Napríklad.