Nejedna generácia si pamätá, ako sa naháňali po dome i po dvore, ako si robili naprieky, ale aj ako pomáhali sebe aj druhým. Dnes sú už z Toma a Jerryho dôchodcovia, ale svojimi dobrodružstvami nás neprestávajú baviť.

„... my Sloveni prostý ľud (sme) a nemáme, kto by nás vyučil v pravde a zmysel (Písma) vyložil. Tak teda, vladyka, pošli takého muža, ktorý nám vypovie všetku pravdu...“

Jeden z najvplyvnejších komentátorov amerického verejného života, ktorý v Bielom dome pracoval ešte za Ronalda Reagana, s nami pravidelne hovorí o vývoji svojej vlasti. Aktuálne je Bill Kristol veľmi znepokojený.

Požiadavka absolútnej nezávislosti nie je idealistická, ale vyslovene nežiaduca, pretože má potenciálne charakter zalepenia úst a umlčania odborných hlasov, ktoré sú zásadné nielen pre fungovanie psychiatrie a psychológie, ale aj spoločnosti ako takej.

Ťažko nájsť niekoho, kto by videl maľby alebo vitráže Marca Chagalla v jeho múzeu vo francúzskom Nice či v gotickej katedrále v Remeši a nestal sa umelcovým priaznivcom. Ťažko nájsť niekoho, kto by zahliadol Chagallovu monumentálnu fresku na strope hľadiska parížskej Opéra Garnier a neostal by ohúrený.

Protesty na Slovensku nebudú ako protesty v Gruzínsku a tak je to v poriadku. Sú za tým kultúrne a historické kontexty, ktoré vytvorili iné mentality. Preto tí, čo sa obávajú násilností, by sa nemali báť a tí, čo sú nespokojní s ich intenzitou, porovnávajúc ich s tými gruzínskymi, by sa mali upokojiť, lebo inak to nebude, no to neznamená, že to nebude fungovať. Čo funguje v jednej krajine, nefunguje v inej a naopak. Je fajn inšpirovať sa, ale nie je OK kopírovať, tlačiť do toho.

Pre polárne medvede aj pre kurzy cien komodít môže byť planéta bez ľadovej čiapky tragédiou. Arktída sa otepľuje štyrikrát rýchlejšie, než je celosvetové tempo, takže ľad sa každý rok zmenší o oblasť veľkosti Rakúska. Od 80. rokov 20. storočia klesol objem ľadu o 70 % alebo viac. Prvý deň bez ľadu v Arktíde môže nastať pred rokom 2030.

Odpadky, všade sú odpadky, všade je neporiadok, chaos, hluk, pokriky, výstrely; tlupy hulvátov rabujú a ničia, čo im príde do cesty, likvidujú, demolujú, plienia a neváhajú ani niekoho dobiť alebo aj zabiť, ak sa naskytne vhodná príležitosť a ak proti tomu navyše nikto nenamieta.

Alkohol ma od prvého momentu oslovil a už vtedy som vedela, že sa s ním len tak ľahko nerozlúčim.

Môj osobný príbeh sa nemôže začať inak ako vďačnosťou. Som vďačná, že môžem písať tieto riadky a pripomenúť si cestu k triezvosti.