ako úvod k tomuto textu sme uviedli posolstvo (preložené do modernej slovenčiny), s ktorým vyslal knieža Rastislav v roku 861 svojich poslov k byzantskému cisárovi. Rastislav však svojím posolstvom nesledoval len vzdelávací a kristianizačný cieľ, ako by sa z citovaného odkazu zdalo. Sledoval ešte jeden, možno dôležitejší. Tým bolo osamostatnenie sa cirkevnej organizácie Veľkej Moravy spod vplyvu Franskej ríše.
Od začiatkov budovania cirkevnej organizácie platila zásada, že arcibiskupstvá a biskupstvá sa mali kryť s hranicami jednotlivých štátov a cirkevná organizácia mala stáť tesne vedľa organizácie štátnej. V samotnej Franskej ríši to nebol problém, tam sa jednotlivé biskupstvá kryli s grófstvami alebo okrajovými útvarmi – markami. V našej krajine sa však už vtedy utvorili silné politické zoskupenia – na Slovensku kniežatstvo Pribinovo a na Morave Mojmírovo. Keďže boli nezávislé od Franskej ríše, neboli priamo včlenené do jej politického systému a nemohli sa tak stať novou markou. Preto sa tieto oblasti nemohli ani priamo včleniť do franskej cirkevnej organizácie. Salzburské a neskôr pasovské biskupstvá tak mohli na týchto územiach robiť len príležitostnú misijnú činnosť. Pre potreby takejto činnosti si pasovskí misionári vybudovali na Morave akúsi filiálku s archipresbyterom – biskupovým zástupcom –, z ktorej potom organizovali a budovali cirkevnú sieť.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.