V nedeľu neskoro večer, vlastne v hlbokej noci, sa na štadióne Phoenixskej univerzity v arizonskom Glendale uskutoční súboj futbalových dynastií. Obhajcovia trofeje Vinca Lombardiho Seattle Seahawks nastúpia proti New England Patriots.

Okamihy teroru sú vždy hrozné. Človek je zdesený tým, čo vidí. Tak to bolo pri Dvojičkách v New Yorku, rovnako teraz v Paríži. V prvom okamihu platí absolútne, ultimatívne, bez všelijakých áno, ale, že odpoveďou na karikatúru a smiech nemôže a nesmie byť vraždenie. Nech je ten smiech akokoľvek vyzývavý a karikatúra blasfemická. V druhom okamihu sa začne zdesený svet solidarizovať. Stáva sa Charlie Hebdo. Ľudia vytvoria spoločnú reťaz, mlčky demonštrujú, držia sa za ruky, svet sa otriasa v plači, zahalený v smútku.

V New York Times vychádza koncom roka rubrika „tento rok prvýkrát“. Je to novinárska hra, ale môže ukazovať spoločenské trendy. Takže: čo sa stalo tento rok v Česku prvýkrát v histórii?

Náš kolega, filmár a reportér Eugen Korda zavítal prvý raz v živote do New Yorku. Tu sú jeho drobné zážitky.

Najväčší čínsky internetový predajca expandoval do sveta. Vstup Alibabu na newyorskú burzu bol ekonómami ostro sledovaný a splnil všetky prehnané očakávania. Alibaba prelomil rekordy.

Svet médií sa rýchlo mení a so zmenami musí držať krok aj investigatívna novinárčina. V jej jadre však stále zostáva vzrušenie z lúštenia hádaniek. Trojnásobný držiteľ Pulitzerovej ceny a redaktor denníka New York Times Walt Bogdanich.

Od prvého septembra oficiálne štartuje nové internetové New Model Radio, ktoré je zamerané prevažne na svetovú a domácu alternatívnu scénu. Akú šancu má toto rádio v našom priestore na prežitie?

Devätnásť dní v East Village. Festival FringeNYC a na ňom Divadlo Stoka s anglickou verziou Neistého gruntu. Manhattan a Brooklyn. Streets a Avenues, mrakodrapy, parky a záhrady. Svet v jednom meste. New York City.

Jeruzalem ma nikdy príliš neoslovoval. A to napriek tomu, že uznávam jeho náboženský, historický aj civilizačný význam. Minule som v Jeruzaleme bola na dlhšom výlete s manželom a dcérou a názor som si poopravila. Mesto sa mi zdalo menej napäté (prvýkrát v živote som bola v Jeruzaleme v čase, keď sa prechádzka po miestnom trhu mierou rizika dala prirovnať k behu cez mínové pole) a aj menej ufúľané. Možno je to tým, že cez centrum konečne premávajú električky a autobusov ubudlo.

„V nedeľu pôjdem do kostola do Harlemu!” hrdo som oznámil Blahovi Uhlárovi, Petrovi Tilajčíkovi a Braňovi Mosnému z Divadla Stoka, s ktorými trávim väčšiu časť augusta na festivale FringeNYC v New Yorku. Stoka už má za sebou všetkých päť predstavení a nedopadla vôbec zle – ale o tom až v reportáži po návrate domov.