Obzvlášť ju majú rady malé deti. Má totiž v sebe istú dávku kúzelníctva. Vyzerá ako stuhnutá farebná voda, chutí ako klzká limonáda. Niekedy je to zvláštne ohybné sklíčko na zákusku, inokedy voňavý gumený cukrík. A pritom je to obyčajná želatína.

Rozhovor so psychiatrom Alojzom Rakúsom o tom, akou poruchou osobnosti by mohol trpieť nórsky masový vrah.

Nad pádem mediálního magnáta Ruperta Murdocha (80) se píší v Anglii i v Americe rozradostněné levicové a poněkud předčasné nekrology, jeho rodinný koncern ztratil jeden bulvární nedělník a nezískal padesátiprocentní podíl v BSkyB, třetí nejsledovanější televizi (má 39 %), což měl před skandálem téměř jisté.

Emil, mám problém, skôr taký problémik, vlastne o nič nejde. Nebaví ma čítať noviny. Zdá sa mi, že v nich nič neni. Zase som napísal „neni“, viem, že je to nesprávne, ale odjakživa hovorím „neni“, tak prečo by som mal písať „nie je“.

.obrazy nám ukazujú možnosti. Často je to fantázia, ktorá nás prevedie realitou.“ Autorkou tohto výroku je Mae Jemison, prvá čierna Američanka, ktorá sa v roku 1992 zúčastnila letu do vesmíru na raketopláne Endeavour. Ako dieťa vyrastajúce v 60. rokoch ju k budúcej kariére inšpirovala postava z legendárneho sci-fi seriálu Star Trek. Išlo o poručíčku Uhuru, čiernu komunikačnú dôstojníčku vesmírnej lode Enterprise. V čase, keď mali čierni Američania problém nájsť si solídnejšie zamestnanie, vystupovala v televízii černoška, ktorá mala dôstojnícku hodnosť a dôležité miesto v lodnej posádke. Herečka Nichelle Nichols, ktorá Uhuru stvárnila, inšpirovala celú generáciu svojich krajanov. Keď chcela po prvej sérii zo seriálu odísť, sám Martin Luther King ju presvedčil, aby zostala. Astronautka Mae Jamison pritom nebola jediná, ktorú seriálová postava ovplyvnila. Herečka Whoopi Goldbergová ako malé dievča vraj po zhliadnutí jednej epizódy radostne oznámila rodičom: „Práve som videla v televízii čiernu ženu. A nerobila slúžku.“

Týmto názvom svetové spravodajské agentúry opisovali vzburu Izraelčanov proti neustále sa zvyšujúcej cene obľúbeného výrobku. Pre ľudí zo zahraničia to vyzerá ako bizarná revolta rozmaznaných občanov jedného z mála fungujúcich štátov v regióne. Ale v skutočnosti ide o viac.

Fez, jedno zo štvorice marockých miest, ktoré sa môžu pýšiť prívlastkom „kráľovské“, preslávila jeho stredoveká medina Fés el-Báli v arabskom svete, ale nielen tam. Miesto popretkávané deväťtisíc uličkami žije s tunajšími ľuďmi ich jednoduchý život.

Prišiel mi včera e-mailovou poštou dotazník od vydavateľstva, ktoré pripravuje encyklopedickú knihu o najvýznamnejších českých novinároch v rozmedzí rokov 1990 a 2010. Aby som si ho vraj prečítal a potom uviedol údaje na pravú mieru. Zopár nepresností a zopár úplných nezmyslov tam bolo, ale nad čím som hĺbal najdlhšie, bola humorná veta, ktorú som mal dodať na záver.

Rozhovor s primátorom Trenčína Richardom Rybníčkom o finančnej situácii mesta.

Mal som asi päť rokov, keď sme sa v noci s otcom vracali domov. Na okraj lesa sa otec náhle zastavil a ja som zdúpnel od úžasu. Meter od nás bola tráva posiata desiatkami, ba možno aj stovkami malých svetielok. Otec vybral z vrecka zápalkovú škatuľku, vybral z nej zápalky a niekoľko trblietavých bodiek ulovil.