Ak vaša radosť z práce vyprchala tak rýchlo ako nadšenie z úspešného prijímacieho pohovoru, v júli vám prinášame tipy na malé zmeny, po ktorých budete svoju prácu ľúbiť úprimne nielen počas dovolenky a cez víkendy.

Livio odcestoval a požiadal priateľov, aby sa mu postarali o najdôležitejšiu vec jeho života. Nebolo to dieťa ani domáce zvieratko alebo niečo podobné. Bola to rastlinka marihuany, ktorú bolo treba polievať, aby bola pripravená na výrobu prvých cigariet. Takáto starostlivosť si vyžaduje tých správnych „babysitterov“, ktorí ju dajú za okno, ale tak, aby ju nevideli susedia ani potenciálni bonzáci. Rastlinka to prežila, ale pri návrate domov si jej majiteľ sľúbil, že už nikdy svojho miláčika nenechá v rukách takých novicov.

Volá sa Martin Keprta. Preslávilo ho video z ruskej televízie s kalašnikovom v ruke a slovenskou vlajkou na pleci. Má dvadsaťšesť rokov a je z Bratislavy. Momentálne leží v doneckej nemocnici s prestrelenou sánkou a pýši sa novou vojenskou prezývkou Kovový zobák. Hneď, ako sa zotaví, bude opäť brániť svoju novú vlasť, Doneckú ľudovú republiku. Chalan tu od nás, z Petržalky. Dnes už to nie je len nejaký civil. Jeho hodnosť je „dôstojník“ a v zákopoch prežil svoje najkrajšie narodeniny v živote.

Jedným z najlepších pocitov, ktorý človek môže počas svojho života zažiť, je vidieť zblízka úspech svojho dieťaťa. Je pritom úplne jedno, v čom. Šport pozná príliš mnoho rodičov, ktorí sa okrem toho, že sú na svoje potomstvo pyšní, stali počas kariéry detí súčasťou príbehu.

Keď sa v sobotných televíznych správach objavila reportáž o tom, že v Krajnej Bystrej odhalili pomník svojmu rodákovi Vasiľovi Biľakovi, väčšina divákov možno len nahnevane zašomrala. Peter Kalmus nešomral.

Americká publicistka Anne Appelbaum, ktorej analýzy kremeľských stratégií v rámci súčasnej Európy patria medzi najzaujímavejšie čítanie, navštívila Prahu so svojou najnovšou knihou Železná opona. Pri tej príležitosti poskytla médiám niekoľko rozhovorov. Pre Echo 24 okrem iného povedala: „Pýtajte sa teda, ako môže Rusko získavať vplyv u vás. Nie podporou nejakých otvorene proruských hlasov, to ani pre nich nie je zaujímavé, ale podporou protieurópskych skupín.“ Zhodou okolností mi práve v tom čase kamarát poslal skvost od Sergeja Chelemendika.

Dosť dobre sa pamätám, ako som raz, po novembri ’89, premýšľal o zmysle svojho života za komunizmu: „Na sebe sme testovali jednu slepú uličku,“ navrával som si. V profesionálnom živote som si ich však otestoval hneď niekoľko. Jednej z nich som venoval dokonca pätnásť najproduktívnejších rokov. Šlo o simulačné prognostické modelovanie sociálnych systémov na počítačoch, ktoré vtedy zaplnili riadny barak. Táto slepá ulička bola fajn.

Do nedele budú v hlavnom meste pokračovať Bratislavské hudobné slávnosti. Festival, ktorý sa pýši statusom najvýznamnejšieho domáceho podujatia klasickej hudby, si tento rok pripomína 50. výročie svojej existencie.

V septembri v roku 1914 sa v Ľvovskej oblasti oddelila od ustupujúcej rakúsko-uhorskej jednotky subtílna postava. Vyčerpaný vojak si ľahol vedľa cesty, že počká na svoju smrť. Od toho dňa je František Gellner nezvestný.

Dosť bolo fňukania a kladenia si podmienok! Svoj príbeh môžeme prepísať hneď v októbri! Pomocnú ruku nájdete na konci svojho ramena.