Keď som minule zazrela pri Ženevskom jazere Paola Coelha, spomenula som si na román Jedenásť minút, ktorého dej sa tu odohráva. Mária, hlavná hrdinka, sem prišla s vidinou lepšej budúcnosti. Legálna, ale psychicky a fyzicky náročná práca prostitútky ju však k splneniu sna nepribližuje. No ako každá správna rozprávka, aj táto sa končí šťastne.

Zo správ celoštátnych médií sa zdá, že podpisy v týchto dňoch zbierajú najmä prezidentskí kandidáti a zakladatelia nových strán. Na východe sa však zaktivizovali občania viacerých miest. Nie kvôli politike, ale proti hazardu.

Tak blízko a predsa tak ďaleko bolo štokholmské pokračovanie turnaja pre slovenský tím. Pritom dva dni predtým sme nevedeli, či sa Slovensko dostane aspoň do štvrťfinále a zrazu je tu smútok nad nevyužitou semifinálovou šancou. Stopku nám vystavilo domáce Fínsko v poslednom zápase helsinskej časti turnaja. Nelichotivá bilancia za posledných päť rokov ponúka otázku, či sa po prekonaní českého komplexu nerodí nový s názvom Suomi.

Prišli predminulý týždeň. Deň vopred sa ohlásili. Veľmi milí, kultivovaní páni. Nevnášali žiadny des ani nepokoj. Ani v diskusii o tom, čo slovenské školstvo potrebuje, sme sa názorovo veľmi nelíšili.

Naši predkovia sa na najväčšie sviatky roka pripravovali štyridsať dní. Pochovali basu, postili sa, robili skutky pokánia, chodili na krížovú cestu. Vo Veľký týždeň prežívali na Ježišovom príbehu aj svoju vlastnú drámu, znova sa narodili v krste a v pondelok vypukla všeobecná radosť. Hlavne mládenci chodili šibať a oblievať dievky. Tie boli prvým a doteraz v histórii najúčinnejším médiom, ktoré bolo treba umlčať. Iba veriace, ktoré nástojčivo tvrdili, že On vstal. Pre neveriace bolo škoda vody. Veriaci ľudia dodnes veria, tušia, premýšľajú, oslavujú, trápia sa. Vedia svoje. Skôr placho a bázlivo mlčia. Ako keď človek objaví lásku.

V Mexiku nie je nič možné robiť napoly a nič neprejde len tak, aby sa vás to nedotklo. Je to krajina čili, tekily a slnka v očiach. Päť dní v tejto krajine opereného hada a takmer som nebola schopná nastúpiť do lietadla. Videla som moderné budovy, len niekoľko metrov od ruín Veľkého chrámu, neuveriteľné dopravné zápchy a pokoj ľudí, kráčajúcich na chodníku hneď vedľa.

Odišiel načas Silvo Krčméry, lekár, spoluzakladateľ Inštitútu Fatima, zameraného na apoštolát Ruska. Horlivý organizátor laického apoštolátu, pokračovateľ diela Rodiny, mostu Tomislava Kolakoviča medzi Východom a Západom. Bojovník proti fašizmu a komunizmu. Najmä však veselý, jednoduchý a večne mladý človek. Misionár, ktorý nikdy nemohol vycestovať na misie. Pán nám dožičil tešiť sa z jeho charizmy, úsmevu a nádeje takmer deväťdesiat rokov. Deo Gratias.

Katalánska reťaz Sen o samostatnosti Barcelony od Madridu stále žije. Dňa 11. septembra, keď je v Katalánsku národný sviatok La Diada, to prívrženci odtrhnutia od Španielska dokázali pomocou ľudskej reťaze, merajúcej 400 kilometrov. Ľudia sa držali za ruky od severu, kde je hranica s Francúzskom, po hranicu na juhu s iným španielskym regiónom, Valenciou.

Arcibiskup Róbert Bezák rok od svojho odvolania stále nerobí to, čo by mal bežne robiť a čo robiť naozaj vie, pripravovať sa a celebrovať omše, riadiť ľudí a prácu v úrade a aktívne sa zúčastňovať stretnutí a konferencií. Napriek tomu stále študuje, číta a sleduje, čo sa deje vo svete, a všade sa rozpráva s ľuďmi.

Mám kamaráta s ťažkou závislosťou. Bohužiaľ, nedokáže sa jej zbaviť. Dokonca ani renomované psychiatrické kliniky neponúkajú pre neho ten správny fakultatívny odvykací zájazd. Stačí mu totiž ukázať rodiaci malinový krík a uvidíte ho naskôr za tri dni.