O Chobotnici, ktorej sa Praha zľakla

.eva Čobejová .časopis .médiá 25.04.2011

Minulý a predminulý týždeň odvysielala Česká televízia pozoruhodný dokument Oko nad Prahou. Olga Špátová niekoľko rokov zachytávala vývoj okolo projektu pre Národnú knihovnu a zároveň aj ľudský príbeh jeho autora – britského architekta českého pôvodu Jana Kaplického (1937 – 2009). Filmárka mala šťastie. Keď začínala nakrúcať, určite netušila, ako zložito sa táto kauza vyvinie, aké neuveriteľné zákruty bude mať, aké politické súboje vyvolá a ako dramaticky sa zavŕši.

Čudná vojna

.peter Švec .časopis .téma 26.03.2011

Každá vojna a veľká vojenská operácia dostane svoje meno. Prívlastok tejto vojny bude raz pre historikov determinovaný charakterom tejto operácie. Ako možno hodnotiť takzvané vojensko-strategické princípy, ktoré uplatňujú obe strany konfliktu a aký je vplyv týchto princípov na charakter tej vojny? Zameriam sa na dva doktrinálne princípy anglosaského arzenálu. Prvým je jednota, v užšom zmysle jednota velenia, druhým je definovanie a udržanie zámeru vojny.

O učiteľoch

.eva Čobejová .časopis 26.03.2011

Tento týždeň oslavujeme Deň učiteľov. Prežil pád komunizmu a presadil sa aj v nových pomeroch. Oslavujeme ho v deň narodenia Jána Amosa Komenského, ktorého za svojho považujú najviac Česi, ale vďaka pestrému pôvodu a životu sa k nemu môžeme pokojne hlásiť aj my.

Lex Hodža by ma potešil

.jozef Majchrák .lukáš Krivošík .časopis .rozhovor 19.12.2010

Takmer celý život prežil v Amerike. Do Bratislavy prišiel pokrstiť novú knihu. O  starom otcovi hovorí veľa prekvapivého. Napríklad, že mu bol Andrej Hlinka v otázke usporiadania Československa politicky blízky. Vnuk československého premiéra Milana Hodžu John Palka. Alebo po slovensky: Ján Pálka.

Naši zabudnutí velikáni

.martin Hanus .eva Čobejová .jozef Majchrák .lukáš Krivošík .časopis .téma 19.12.2010

Je síce potešiteľné, že v posledných rokoch sa do verejného povedomia dostalo pár slovenských géniov, ktorí takmer zapadli v prachu dejín. Napríklad Ján Lajčiak. Sú tu však ďalší, ktorí takisto presiahli hranice našej krajiny, zanechali jedinečné dielo alebo vynikli neuveriteľnou odvahou, no dnes sú na Slovensku prakticky neznámi. Neraz si ich privlastňujú okolité národy, hoci to boli Slováci alebo prinajmenej hovorili v našom jazyku. Na nasledujúcich stranách sme vybrali päť ľudí, ktorí to všetko spĺňajú. Päť ludí, ktorých treba vyniesť zo zabudnutia.

Je to ťažká cesta

.časopis .hudba 19.12.2010

Jana Kirschner má za sebou zvláštny a hektický rok, ktorý sa začal nahrávaním albumu Krajina rovina a končí sa turné v siedmom mesiaci tehotenstva. Jana hovorí, že to je ťažká cesta. My sme presvedčení, že stojí za to.

Liptovské komunálne dno

.martin Droppa .časopis .týždeň doma 13.11.2010

Keď v roku 2006 vyhral komunálne voľby v Liptovskom Mikuláši Ján Blcháč, bývalý riaditeľ miestnej Liptovskej mliekárne, ktorýsi z Mikulášanov poznamenal, že Blcháč čoskoro mesto „rozpredá ako tú bryndzu“.

Kulichiáda

.juraj Mojžiš .časopis .fenomén 26.09.2010

Kontroverzná socha Jána Kulicha ostáva na nádvorí Bratislavského hradu. Predseda parlamentu nariadil iba jej drobné úpravy, ale zatiaľ nevidí význam presunu Svätopluka. Preto je tu dôvod pripomenúť si podrobnejšie jeho autora.

Kto je on? Ján Kulich

.eva Čobejová .časopis .fenomén 26.09.2010

Pre väčšinu ľudí talentovaný pracovitý umelec, a ešte aj toto: profesor, národný umelec, dvojnásobný laureát Ceny Klementa Gottwalda, nositeľ Radu práce, držiteľ vyznamenania Za zásluhy o výstavbu... Ale okrem toho bol Kulich aj všeličím iným: komunistom, členom Ústredného výboru KSS, rektorom VŠVU, ale aj členom prípravného výboru, ktorý začiatkom sedemdesiatych rokov robil previerky výtvarníkov.

Našli sme iba kožu z hada

.časopis .fenomén 27.09.2010

Sochár Viliam Loviška patril medzi študentov Jána Kulicha na VŠVU. Fakt, že sochy tohto komunistického umelca boli aj po páde komunizmu osadené pred budovu parlamentu a na Bratislavský hrad, svedčí podľa neho o tom, že podstatné veci sa nezmenili. Had iba zvliekol kožu.