Šéf amerického FED-u Ben Bernanke sa od 22. mája, keď predniesol prejav pred americkým Kongresom, pokúša vyslať jasnú a čitateľnú správu o budúcej politike americkej centrálnej banky. Veľmi mu to nejde.

Politici hovoria, že pokiaľ nerobíte nič zlé, nemusí vás trápiť, že vás sledujú. Nie každý súhlasí. Čo môžete urobiť, ak vám nie je príjemné, že spravodajský dôstojník v Amerike si môže prečítať všetky e-maily, ktoré ste poslali kamarátovi?

Pamätáte si na naozajstné párky? Na tie, čo ešte obsahovali mäso? Pamatáte si na mlieko, čo chutilo ako smotana? Pamätáte si na ruskú zmrzlinu, z ktorej človeku išli zimomriavky? Na jahody, ktoré voňali ako z babičkinej záhradky? Ak niečo z toho u nás nájdete, o čom vo väčšine spomínaných prípadov pochybujem, tak jedine v špeciálnom BIO obchode, bude tam milión Fair Trade nálepiek, vyhodíte za to mailand, a to len preto, aby ste jedli normálne žrádlo. Nie v Rusku.

Päťdesiat odtieňov sivej je ešte stále v kurze, tlačí sa naň pokračovanie Päťdesiat odtieňov temnoty a tretí diel trilógie E. L. Jamesovej čaká v zálohe, takže milovníčky ženskej S/M pornografie sa nemusia báť, že by nemali čo čítať.

Priateľské upozornenie na úvod: Keby ste náhodou na svojich potulkách svetom stretli divokého Djanga, hovorte mu Džango (s čistým dž) bez toho, že by na začiatku mena bolo počuť hlásku d. To d sa jednoducho nevyslovuje. Na túto vec je Django výnimočne citlivý.

V septembri tohto roku by sa dožil sto rokov pravdepodobne jediný slovenský politik, ktorý do politiky vstúpil už za 1. ČSR a aktívny v nej bol ešte aj po novembri 1989.

Björk: bastards (One Little Indian) The Rolling Stones: Grrr! (Universal) Andy Stott: Luxury Problems (Modern Love) Mama Rosin: Bye Bye Bayou (Moi J´Connais Records)

Za starým centrom Havany, obľúbeným turistami, je vládna štvrť. Vyzerá to tam, akoby ste spojili Gottwaldovo námestie s Trnavským mýtom a na dom odborov capli veľký plechový portrét Che Guevaru a Fidela. Tam ešte turisti chodia a fotia si tie plechové ksichty, ale ďalej nie. Taxikár sa čudoval, kam idem, a tak som klamal. Hovoril som, že som nemecký turista a mám tam kubánsku priateľku. Tak ma odviezol až do panelákovej štvrte, z ktorej by mal Corbusier radosť.

Dal som si na tú cestu dosť času. Vedie totiž jedným z najkrajších miest Európy. Električka prejde cez Malú Stranu, vyšplhá sa k Pražskému hradu, a potom vás skoro na hradbách vyloží na okraji Nového sveta. Uličky sú ako utopené medzi Černínskym palácom a Hradčanským námestím, to miesto je stále ešte turistami veľmi neobjavené, a preto tiché, romantické a zádumčivé. Bolo krásne, mierne jesenné popoludnie, a tak som si aj záver prechádzky okolo Toskánskeho paláca do Loretánskej ulice užíval. Dom, v ktorom má sídlo volebný štáb Miloša Zemana, som našiel ľahko. Pomohla mi bočná informácia, že svoje „predprezidentské“ útočisko má Zeman a jeho ľudia v byte, kde bývala dcéra T. G. Masaryka, čo, na rozdiel od prítomnosti kancelárie Miloša Zemana, pripomínala pamätná tabuľa na priečelí domu.

Nedávno sme spomínali na Lászlóa Sziklaya. Bolo to na na Rákociho ulici č. 15, v budapeštianskom Jozefove, kde sú slovenské tradície najsilnejšie. Pred sto rokmi, hoci nie práve v novembri, sa narodil významný literárny historik a zakladateľ maďarskej slovakistiky. Myslím na neho s vďakou žiaka, ale aj s istými výčitkami svedomia, lebo sme na neho akosi pozabudli. Rovnako Maďari aj Slováci. Je sympatické, že túto spomienkovú slávnosť iniciovali jeho bývalí slovenskí žiaci v Maďarsku. Svojho času, pred potopou, roku 1949 bol László Sziklay zakladateľom slovenskej katedry na Vysokej škole pedagogickej v Budapešti.