Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Skryť sa Veľkému bratovi

.alexander Mravčák .časopis .technológie

Politici hovoria, že pokiaľ nerobíte nič zlé, nemusí vás trápiť, že vás sledujú. Nie každý súhlasí. Čo môžete urobiť, ak vám nie je príjemné, že spravodajský dôstojník v Amerike si môže prečítať všetky e-maily, ktoré ste poslali kamarátovi?

Keď Edward Snowden pred mesiacom odhalil, že Američania sledujú elektronickú komunikáciu miliónov ľudí, verejnosť nebola až taká zhrozená. Zrejme preto, že v podvedomí mnohí niečo podobné tušili.
Sledovanie v digitálnom svete má extrémny rozsah a bolo by naivné myslieť si, že to robí iba americká Národná bezpečnostná agentúra (NSA), na ktorej program PRISM Snowden upozornil. Okrem rozviedok ľudí v digitálnom svete sleduje aj veľké množstvo súkromných spoločností.
Licenčné podmienky internetových služieb, ktoré používame, nezriedka hovoria o tom, že firmy môžu využívať a pracovať s našimi dátami. A aj to skutočne robia. Google sleduje na internete takmer každý váš krok. Nielen vtedy, keď využívate jeho stránky – od vyhľadávača cez Gmail po YouTube – stačí, že je na portáli, ktorý ste navštívili, reklama. Podobne to robí Facebook, ten prostredníctvom Like tlačidla, ktoré je tiež takmer na každej stránke. Poskytovatelia internetu ukladajú záznamy stránok, ktoré ste navštívili. Žijeme vo svete, kde o nás firmy vedia aj to, čo netušia ani najbližšie osoby.

.záleží na súkromí?
Americká NSA to však podľa zverejnených údajov dotiahla na ešte vyššiu úroveň. Podľa zverejnených dokumentov preberal úrad informácie o používateľoch internetu od firiem Google, Apple, Facebook, Microsoft, Yahoo!, AOL a služby Paltalk. Mohli si tak o komkoľvek vytvoriť celkom dobrý obraz toho, čo na internete hovorí a robí.
Po zverejnení informácií sa NSA a americkí politici pustili do obhajoby. Špehujú kvôli tomu, aby zabránili terorizmu a oprašujú starý známy argument – ak nerobíte nič zlé, odpočúvanie vás nemusí trápiť. Kritici však nesúhlasia. „O vaše súkromie by ste sa mali zaujímať, keďže to nie je to isté ako tajomstvo. Viem, čo robíte na záchode, ale to ešte neznamená, že si nezatvoríte dvere, keď idete do kabínky,“ píše v komentári pre denník The Guardian autor Cory Doctorow. Rovnako sa môžeme pýtať, prečo by mal mať štát prístup ku všetkým našim e-mailom.
Záleží naozaj na tom, aby sme si súkromie na internete udržali? Chcete vyššiu bezpečnosť či absolútne súkromie? Na otázku neexistuje jednoznačná odpoveď a každý človek posudzuje hodnotu svojho súkromia inak. Treba si však uvedomiť, že aj keď inštitúcia nemusí mať s dátami žiadne zlé úmysly, zneužiť ich môže ktokoľvek – interne alebo externe. Napríklad pracovník úradu, tretia strana, ktorá nejakého jednotlivca podplatí alebo haker, ktorý sa nabúra do systému organizácie.

.ako sa brániť?
Sledovanie je také rozsiahle, že aby sa proti nemu človek naozaj ubránil, musí podstúpiť obrovské obete. Buď sa ako Usáma bin Ládin odstrihne od internetu, alebo sa bude správať ako skúsený haker, ktorý po sebe starostlivo zahladzuje každú stopu.
Netreba pripomínať, že to, čo nemá byť verejné, by človek na internete zverejňovať nemal. To však nestačí. Spravodajské služby sa vedia jedným krokom dostať aj k súkromnej komunikácii. Čo teda robiť, ak nechcete, aby boli vaše slová na serveroch amerických úradov?
Prvá nutná zmena je prestať používať služby veľkých firiem – Facebook, Google, Apple či ďalších. Namiesto nich radšej využite menej známe alternatívy, ktoré nepoužíva toľko ľudí, pre úrady nie sú také zaujímavé, a tak od nich ešte nezbierajú dáta. To však môže byť iba otázka času.
Namiesto vyhľadávania cez Google môžete využívať Startpage.com. Svoje e-maily je tiež dobré šifrovať. PGP kľúče sú jednoduché riešenie, ktoré zaručí, že e-mail si prečíta iba ten, komu je naozaj určený. Šifrovať môžete vďaka doplnkom do prehliadača aj správy, posielané napríklad cez Gmail. Hakerské skupiny majú často druhý domov na Twitteri. To je preto, že firma dlhodobo odoláva tlaku postupovať citlivé dáta úradom.

.cibuľový Tor
Ani samotné surfovanie internetom však v súčasnosti nie je celkom bezpečné. Internetové stránky vedia určiť polohu návštevníka a spravidla sledujú konkrétnych návštevníkov. Ak ste ochotný urobiť pre súkromie viac ako zbaviť sa Gmailu a Facebooku, môžete začať používať anonymizačný softvér Tor.
Ten znemožní, aby tretia strana sledovala vaše kroky na internete. Komunikácia prechádza zakaždým cez niekoľko vrstiev – tak ako na cibuli – a medzi každými dvoma uzlami prechádza inak zašifrovaná. Ak sa teda chcete pripojiť napríklad na server tohto časopisu, pripojíte sa naprv na náhodný počítač zapojený do siete, ktorý sa pripojí na ďalší a na ďalší, až nakoniec prídete k cieľu.
Nikto tak spätne nezistí, kto sa kam pripájal a pokiaľ si dáte pozor, aby ste nikde nevyzradili svoje osobné údaje, ste prakticky nevystopovateľný. Na sieti Tor nájdete aj špeciálne služby, ktoré sľubujú vysokú mieru anonymity. Napríklad e-mailová služba Tormail či trhovisko Silk Road.
Má to však aj druhú stranu mince. Máločo v pracovníkoch rozviedky vzbudí taký záujem, ako ľudia, čo svoje správy utajujú a šifrujú. A tak je celkom možné, že práve používanie anonymizačnej siete zasvieti červenú kontrolku pri vašom mene.
Knižný Winston Smith sa snažil, ale Veľký brat si ho našiel aj tak. V realite je to podobné. Potvrdiť by to mohla napríklad novinárka Paula Broadwellová, ktorá mala ľúbostnú aféru s bývalým šéfom CIA Davidom Petraeusom. K anonymnej e-mailovej schránke, pomocou ktorej s ním komunikovala, sa pripájala iba z verejných sietí a hotelov. FBI porovnala zoznamy hostí a jej identitu zistila.

Autor je spolupracovník .týždňa.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite