V týchto dňoch sa rozhodlo, že vydavateľstvo .týždňa musí zaplatiť pokutu 50-tisíc eur za Lampu o kauze Cervanová. Je to jedna z najväčších pokút v histórii našej žurnalistiky.

V prvých novembrových dňoch onoho Annus mirabilis, zázračného roku 1989, sme vytvorili akési spoločné kolektívne telo. Dostalo názov Koordinačný výbor VPN. Bol to pracovný organizmus, nemal predsedu, podpredsedov ani volených členov. Bol verejnou tvárou Verejnosti proti násiliu a odobrilo ho svojím súhlasom 22. novembra Námestie SNP. Bol otvorený, menil sa, ako ľudia prichádzali a odchádzali. Účasť každého človeka bola dobrovoľná, jej známkou osobná odvaha. Stojí za to pripomenúť si jeho členov.

V týchto dňoch si pripomíname 25. výročie úteku východných Nemcov cez Prahu na Západ. Český fotograf Tomki Němec bol vtedy pri tom. Prečítajte si jeho spomienky a pozrite si fotografie.

O odúčaní od fajčenia koluje miliarda vtipov ‒ napríklad „prestať fajčiť je ľahké, ja sám som to už urobil aspoň tisíckrát“ alebo „prestať fajčiť by zvládol každý fajčiar, akurát by si k tomu potreboval zapáliť“. Oboje je pravda. Päťdesiat dní bez cigarety je striedavé peklo a raj. Každé ráno je to hop alebo trop ‒ ak sa váš deň scvrkne iba na pocit, že chcete fajčiť cigaretu, nebude to asi až taký plodný deň.

Nie je nič malichernejšie ako tieto liberálno-konzervatívne vojny, ktoré zas zaplavili internet po videu s Mariánom Kuffom. Je mi z nich nanič, pretože sú také zbytočné a stoja iba na obmedzenosti na oboch stranách. V našej hudobnej kapele sme všetci bezbožníci. Nechodíme do kostola. Naša viera tu je, ale nedokážeme ju definovať nábožensky. Stalo sa nám však, že nás začali v kláštore počúvať mnísi. Jedného pekného dňa sme sa opatrne zoznámili a odvtedy si navzájom vymieňame baktérie – v duchovnom zmysle.

V týchto dňoch dostali a dostanú státisíce ľudí oznam, že musia okamžite zaplatiť viac do zdravotnej poisťovne a postupne aj na dôchodky. O čom je tá správa?

Hovorí sa, že človek má žiť tak, aby ani deň pred smrťou nemusel svoj život meniť. Znie to zaujímavo, ale až zoči-voči skutočnému umieraniu býva jasnejšie, čo všetko to znamená.

Keď rokuje Západniar, riadi sa pravidlom Theodora Roosevelta: Hovor ticho, ale drž veľkú palicu. Česká republika sa prvýkrát ocitla v situácii, keď z pozície bohatšieho a silnejšieho stlačila slabšiu krajinu. Pár dní pred piatkovým valným zhromaždením štátnej energetickej spoločnosti ČEZ oznámil jej šéf Daniel Beneš, že uzavrel zmier s Albánskom. ČEZ má dostať späť 100 miliónov eur (skoro tri miliardy korún), za ktoré v roku 2009 kúpil albánskeho distribútora elektriny. Česká vláda totiž ticho oznámila Albánsku, že inak zablokuje jeho pokus stať sa riadnym kandidátom na členstvo v EÚ.

Sedím na ozrutnom pni zrezaného buka. Poddávam sa nástojčivosti slnka, ktoré mi pomedzi konáre priviera viečka. Ťaženie dreva po kalamite a nakladanie na V3-esku je otrocká robota. Ale keď sa nás pred Vianocami zima opýta, čo sme robili v lete, už máme odpoveď. Teraz však auto odviezlo drevo do kláštora, a tak máme prestávku. Tu na pni je nenormálna pohoda, svieži závan lesa v príjemnom polosne mi listuje v myšlienkach. Prehrabáva správy posledných dní: Ako si užiť leto bez peňazí, Výfukových plynov pribúda, Máme tu civilizačný úpadok, Kanibal Suaréz dohral, Be zák bol chvíľu s pápežom, Babiša zachránil kamarát z Štb... atď...

Dňa 8. decembra 2014 sme navštívili novovznikajúce „Dokumentačné stredisko Národného socializmu v Mníchove“. Je to nová budova, ktorá stojí vo štvrti „Maxvorstadt“, na mieste zbombardovaného „Braunes Haus“. Tam sídlila stranícka centrála NSDAP.