Na Francúzskom vidieku sa v nedeľu večer čerstvo zvolený francúzsky prezident postavil na pódium a oznámil, že v Európe povedie vojnu proti šetreniu. Na druhej strane kontinentu mu grécki voliči hodili rukavicu, že nech to teda skúsi.

Okolo hudby sa hýbu všelijakí nádherní ľudia. Mnohí z nich sú ňou tak nasiaknutí, akoby v nich a okolo nich stále niečo hralo. Niekedy sa to dá všimnúť aj na ulici, keď sa pozeráte, ako ľudia chodia. Vidíte, ako niekto kráča v rytme hudby, ktorú si práve predstavuje. Zvláštnou kastou sú učitelia hudby. Najskôr musíte majstrovsky zvládnuť svoj nástroj, aby ste sa vrátili späť a počúvali odznova všetky tie falošnosti, nepresnosti, aby ste zvládali rôzne povahy detí, ale aj ich rodičov.

Nočné mesto na horizonte presvetlia reflektory, počujeme šmyk, do priepasti sa rúti auto. Strihom sa dostávame do interiéru. Muž, žena, teenager. Mimoriadne škaredá autonehoda, isto neprežijú všetci. Pilot seriálu Awake (Precitnúť) ešte nebeží ani tridsať sekúnd, a to najzásadnejšie sa už odohralo. Pol minúty, z ktorej sa vystavia trinásť epizód prvej série, možno viac. Awake je seriál produkovaný gigantom 20th Century Fox pre svoju výkladnú skriňu – televíziu NBC a na prvý pohľad sa nijako zásadnejšie nelíši od konkurenčných titulov.

V komunistických učebniciach sa meno tohto robotníckeho vodcu takmer nevyskytovalo. Na to bol až príliš národne orientovaný. Dnes sa k nemu, ako politickému vzoru, hlási napríklad podpredseda Smeru Dušan Čaplovič.

Nie bratia Česi, dokonca ani Maďari či Vietnamci. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zverejnilo, že najpočetnejšiu skupinu z takmer 21,3 tisíca pracujúcich cudzincov na našom trhu tvorí 4,6 tisíca občanov Rumunska. Kde a čo u nás robia? A ako sme ich prijali?

Najbohatší Slovák chce zmeniť českú politiku, ktorá je vraj zrastená s korupciou. Kto je miliardár Andrej Babiš, ktorý má svoje kone aj v slovenskej politike? A prečo nie sú peniaze, ktoré mal darovať Smeru, v oficiálnom účtovníctve Ficovej strany?

Žijeme v dome prepchatosti. My, argonauti konzumu, sa už neplavíme za zlatým rúnom, ale naopak, utekáme pred ním. Aby sme zostali tým, čím chceme byť, dôležitým sa stáva to, čo nerobíme, nekupujeme, nepozeráme, nepočúvame. Všade je priveľa tvárí, hlasov, myšlienok, hlásateľov a vykladačov, článkov, kníh a žurnálov, názorov, presvedčení a právd. Priveľa farieb a priveľa hluku, namiesto spevu žvatlanie, namiesto básní proklamácie a namiesto obrazov čmáranice.

„Zlomená platnička?” pýta sa ma udivene môj bývalý jogín. Bývalý, lebo jogu už cvičiť nemôžem. Pozerám na neho až previnilo – budeme ešte kamaráti, aj keď nebudem k nemu chodiť na jogu? A čo moje ranné prechádzky po pláži? Nikdy sa mi nepodarí vstať ráno o deviatej, pokiaľ nebudem mať konkrétnu aktivitu na práci.

Český pesničkár Vladimír Merta je ako osamelý vlk, ktorý si sem-tam zahrá aj s iným hudobníkom, ale väčšinu času trávi sám na pódiu, odkiaľ sa linú jeho dlhé meditatívne piesne. Minulý rok však prekvapil albumom Ponorná řeka, kde si spolu s ním zahrala aj skupina ETC, ktorú Mertovi zapožičal jeho bývalý kolega z takzvaného čundergroundu Vladimír Mišík.