Neveril som, že to budem niekedy schopný napísať, ale vďaka Bohu za Rytmusa. Pamätáte si ešte Superstar na STV blahej pamäti? Rybníčkovej STV rastie sledovanosť, kategória, v ktorej kontextoch si už v tej inštitúcii odvykli uvažovať.

Dane, dane, prekliate dane, ach bože, je to tu zas. Zlatá žila od večného sedenia, mozole na bruškách prstov, krvavé slzy, rok sa s rokom zišiel a znova niet z čoho. A teraz chcú ďalšie, ako by ich počas celého roka nedostávali dosť, odporní zdieračskí vydriduchovia.

Biela pláž v mesačnom svite svieti takmer rovnako ako lúka, ktorú mám na Slovensku pred drevenicou. A rovnaký mám aj pocit. Pocit kontaktu s prírodou a Bohom. Ja viem, že tento pocit môžem mať všade, aj na električkovej zástavke pred Tescom (kde ho inak občas aj mávam), ale v prírode je to jednoduchšie – bližšie. Odtiaľ to ide aj k nám do mesta – ale byť na bielej pláži zaliatej mesačným svitom je ako stáť v centre amfiteátra.

Kým Európa väzí v kríze cirkví, Spojené štáty americké neotrasiteľne ľpejú na svojej viere. Len málo rozdielov medzi Európou a Amerikou je takých trvácnych ako „Božia priepasť“.

Varšavská ulica pred poľským prezidentským palácom plná sviečok. Jarná noc. Tichý vzdor, vzdor Poliakov voči osudu, Bohu, ktorý tento národ skúša tak, že si mnohí kladú otázku, či a prečo si vyvolil práve ich pre takú skúšku.

Svetozár Stračina by oslavoval sedemdesiatku. Keby žil. Takto ju oslavujeme len my. Bez neho. Bože, ak by tu bol, to by bola oslava. Nemyslím na oficiality. Predstavujem si jeho byt nad Štefánkou. Hudba, víno, debaty. Nepoznám nikoho, kto by s ním dokázal držať krok. Ako napokon vo všetkom. Málokto si ctil detail tak ako on.

Bol som o tritisíc metrov bližšie k Bohu a bolo to fajn.opisuje tandemový zoskok Eduard Marek, ktorý sa narodil rok a pol pred vznikom Československa.

Karel Gott bol spevák so zlatom v hrdle, ktorého Česi a Slováci zbožňovali a prepáčili mu mnohé. Gott bol dokonalý produkt svojej doby. Slúžil komunistom, ale zároveň pomáhal aj tým, ktorých režim utláčal.

Film Marka Škopa Nech je svetlo posiela Slovensko do boja o Oscary. Je to výborný film, ale silný je pre diváka len v prípade, že interpretáciu našich národných čŕt chápe rovnako ako tvorca.

Minulý týždeň ma vo Vrakuni zastavili dvaja Jehovovi svedkovia. Obdivujem ich odhodlanie šíriť svoje videnie sveta a poznanie Boha, ktorému uverili. Keď zistili, že som kresťan, opýtali sa ma, čo si myslím o nosení kríža.