Ekonóm INESS Robert Chovanckuliak hovorí o koreňoch minimálnej mzdy a o tom, čo spôsobuje jej každoročné zvyšovanie. Je pravda, že minimálna mzda pomáha zraniteľným členom spoločnosti? Naopak, ťaží ako guľa na nohe tých najbiednejších.

Asi nikoho neprekvapí, že ekonómovia sa na niečom nezhodnú. Možno však prekvapí, že sa nezhodnú aj na niečom takom, ako je dávanie darčekov. V zásade existujú dva ekonomické prúdy: ponukoví a dopytoví ekonómovia.

Pandémia odhalila iracionalitu populistov a ich neschopnosť riadiť spoločnosť. Demaskovala ich ako neschopných manažérov – tých čo len predstierajú, že dokážu vládnuť lepšie ako elity. Ich antielitizmus je antiexpertizmus, hovorí v rozhovore Pavol Frič.

Od roku 2013 musí každá webový stránka otvorená v EÚ upozorniť čitateľa, že si ukladá údaje o jeho návšteve. Výsledkom je na strane zákazníkov otravné klikanie na tlačidlo „súhlasím“ s textom, ktorý si nikto nečíta a neistota na strane tvorcov webov, či splnili všetky neprehľadné požiadavky.

Najvyšší súd vo Veľkej Británii rozhodol, že vodiči Uberu sú jeho zamestnanci. To znamená, že budú nútení si nakúpiť drahé výdobytky štátneho blahobytu. V momente, keď vodič naštartuje auto a zapne aplikáciu, bude okrem benzínu platiť aj za materské dávky, nemocenské „poistenie“ alebo platenú dovolenku. A samozrejme sa naňho bude vzťahovať od prvej minúty minimálna mzda – bez ohľadu na to koho a kam odvezie a aký je dopyt na platforme.

V Európskom parlamente sa chystá hlasovanie o nových reguláciách digitálnych služieb. Súčasťou tohto megalomanského balíka regulácií je aj obmedzovanie online cielenej reklamy. To je reklama, ktorá sa zobrazuje konkrétnym ľudom na základe toho, aké web stránky navštevujú a aké majú demografické charakteristiky. No a tento typ reklám sa nepozdáva niektorým europoslancom a chcú ich obmedziť, zregulovať alebo niektorí dokonca zakázať. Všetko v mene boja za právo na súkromie. Kde je problém?

Európska komisia pripravuje novú reguláciu internetových spoločnosti pod názvom Digital Markets Act (DMA). V rámci nej prikazuje a zakazuje platformám množstvo vecí, všetko pod heslom: „viac spravodlivého, konkurenčného a inovatívneho podnikania na internete“.

V súčasnosti nadštandardne diskutovaná služba a zdieľaná ekonomika tvoria spoločenský prínos. Prinášajú technologický pokrok i väčšiu možnosť výberu. Nemožno však zabudnúť na tých, ktorých sa to dotýka najviac.

Samotná existencia regulácie v legislatíve ešte automaticky neznamená jej ekonomickú alebo spoločenskú opodstatnenosť, či dokonca prospešnosť. Opak je v niektorých prípadoch pravdou.

Či sa to niekomu páči, alebo nie, vzdelávanie je služba ako každá iná. Má svoje výnosy a náklady. Téma zdrojov v školstve tak podlieha ekonomickým zákonitostiam a otvára zaujímavé i nepríjemné otázky zároveň.