hneď prvý je ten, že ide o obohranú pesničku. Celkom nedávno – v roku 2018 – začala platiť veľká regulačná smršť, ktorá sa preslávila pod názvom GDPR. S touto reguláciou sa stalo to, čo predpovedali jej kritici. Priniesla mnoho nezamýšľaných dôsledkov, napríklad niektoré zahraničné služby sa stali pre európskych spotrebiteľov nedostupné. Ľudom, ktorým mala pomôcť, táto regulácia len píli nervy, keď už celkom bezmyšlienkovite a mechanicky klikajú na vyskakujúce oznamy a upozornenia na každej webovej stránke. A tvorcovia tejto regulácie už volajú po jej aktualizácii, lebo pokrok (bez povolenia) v digitálnych službách akosi odmieta prestať inovovať na rozdiel od statických regulácií.

Druhý problém je, že neexistuje objektívne správna miera súkromia. Snaha EÚ určiť „tú správnu“ úroveň súkromia pre rôznych ľudí a naprieč rôznymi sférami ich života je odsúdená na to, aby vytvárala víťazov a porazených a množstvo nezamýšľaných dôsledkov. Napríklad ochrana informácie o tom, že som muž do 35 rokov, ktorý si pozeral ponuku príklepových vŕtačiek, pre mňa nemá hodnotu. Ak si touto informáciou viem „zaplatiť“ napríklad používanie bezplatnej služby Instagramu alebo Google máp, tak je to pre mňa výborný obchod. A ako bonus sa mi budú zobrazovať reklamy chlapského náradia namiesto laserových depilátorov.