Celá moja generácia chlapcov na ňom vyrástla. Bol pre nás pánom Bohom, ako na ľade s hokejkou, tak aj neskôr v role prezidenta SZĽH. Dnes si už taký istý nie som. Po svojich rozhodnutiach a stanoviskách z posledných rokov sa mi môj detský vzor akosi vzďaľuje.

Čím to je, že mladý človek, zdanlivo bezmocný, dokáže zohrať tak dejinne významnú úlohu? Mladícky zápal pre pravdu a spravodlivosť či túžba po slobode môžu byť zrejme takými silnými zbraňami, že dokážu meniť režimy a vlády. Naposledy nám to ukázali Ján Kuciak spolu s jeho snúbenicou Martinou Kušnírovou. Opäť nám pripomenul, ako veľmi zraniteľná môže byť moc, konfrontovaná odvážnym mladým človekom.

Slovensko si zvolilo nového prezidenta. Hlava štátu má mnoho významných kompetencií, využívaním ktorých sa dokáže zapájať nielen do formovania zahraničnej, ale aj vnútroštátnej politiky, medzi iným aj v oblasti súdnictva a spravodlivosti. Zdá sa, že nezávislosť ďalšieho článku v krehkom systéme bŕzd a protiváh môže byť po výsledku prezidentských volieb ohrozená.

Pre moju generáciu je normalizácia len slovo, obyčajný pojem naučený z kníh dejepisu, ktorý čas od času zachytíme v médiách alebo z úst rodičov a starkých. Avšak jeho skutočný obsah, založený na poznaní a prežití ťaživej doby, nám zostáva skrytý, respektíve je pre nás nesmierne vzdialený a nepredstaviteľný.

Počínanie si ministerky kultúry, jej strany, ale vlastne dovedna celej vládnej koalície v ostatnom období, poukazuje na hlbokú krízu a to nielen v oblasti našej kultúry. O to viac keď sa politika postupného rozvratu štátu označuje za národnú, proslovenskú či jedinú skutočne vlasteneckú a veľká časť spoločnosti s tým ešte aj súhlasí. Môžeme sa ale, súdiac podľa našej pestovanej historickej slepoty, nejak zvlášť diviť?

Na Slovensku si zvykneme pestovať svoje národné povedomie na základe čohokoľvek, či už sú to solúnski bratia, Paul Newman a Andy Warhol, alebo nebodaj Slovenský štát. To všetko bez ohľadu na skutočnosť, či sú spomínaní priamo spätí s naším národom, alebo či je ich príklad vôbec hodný nasledovania.

Dobu, v ktorej vyrastám, napĺňajú dezinformácie, nepravdy, hoaxy. Čoraz viac v nej vidieť, aký význam má slobodné prostredie médií, ktoré ponúkajú objektívne fakty a inšpiratívne podnety. Pre mňa bol týmto priestorom vždy .týždeň a diskusie .pod lampou. Narodil som sa tri roky po ich vzniku – a ony sa stali mojimi mentormi.

V sobotu prebehne inaugurácia novozvoleného prezidenta Petra Pellegriniho. Symbolicky sa tak skončí päťročné obdobie, v ktorom túto funkciu zastávala Zuzana Čaputová, ktorá sa stala neoddeliteľnou súčasťou našej spoločensko-politickej scény. Bola dôležitým symbolom Slovenska s nezastupiteľným postavením, a to hneď v niekoľkých kľúčových oblastiach.

Rozdelenie a stigmatizácia nám, ako sa ukazuje, poriadne prerastá cez hlavu. Pestujeme si ich dôkladne už niekoľko rokov a za ten čas stihli dokonca aj zľudovieť. Táto skutočnosť nielenže prehlbuje nenávisť a veci z nej vyplývajúce, rovnako však tvorí atmosféru vyháňajúcu nastupujúcu generáciu čo najďalej zo Slovenska.

No len si to predstavte! Oni, lénni páni slovenskej zeme vládnu, a nejakí slniečkári si tu natáčajú filmy! Neslýchané! Kto im to kedy povolil, a vôbec, odkiaľ nabrali toľkú drzosť? S tými slniečkármi je evidentne nutné poriadne zatočiť, a to čím skôr. Takto ste to mysleli, však pán Danko?