Je to nevídané, no zdá sa, že Slovensko po skoro dvesto ročnej pauze nadviazalo vďaka svojim politickým elitám na hnutia národného obrodenia. Samozrejme, svojskou formou poňaté prichádzajú s novými špecifikami a cieľmi, ktorými chcú pozdvihnúť zúbožený národ.

Celá moja generácia chlapcov na ňom vyrástla. Bol pre nás pánom Bohom, ako na ľade s hokejkou, tak aj neskôr v role prezidenta SZĽH. Dnes si už taký istý nie som. Po svojich rozhodnutiach a stanoviskách z posledných rokov sa mi môj detský vzor akosi vzďaľuje.

Čím to je, že mladý človek, zdanlivo bezmocný, dokáže zohrať tak dejinne významnú úlohu? Mladícky zápal pre pravdu a spravodlivosť či túžba po slobode môžu byť zrejme takými silnými zbraňami, že dokážu meniť režimy a vlády. Naposledy nám to ukázali Ján Kuciak spolu s jeho snúbenicou Martinou Kušnírovou. Opäť nám pripomenul, ako veľmi zraniteľná môže byť moc, konfrontovaná odvážnym mladým človekom.

Slovensko si zvolilo nového prezidenta. Hlava štátu má mnoho významných kompetencií, využívaním ktorých sa dokáže zapájať nielen do formovania zahraničnej, ale aj vnútroštátnej politiky, medzi iným aj v oblasti súdnictva a spravodlivosti. Zdá sa, že nezávislosť ďalšieho článku v krehkom systéme bŕzd a protiváh môže byť po výsledku prezidentských volieb ohrozená.

Pre moju generáciu je normalizácia len slovo, obyčajný pojem naučený z kníh dejepisu, ktorý čas od času zachytíme v médiách alebo z úst rodičov a starkých. Avšak jeho skutočný obsah, založený na poznaní a prežití ťaživej doby, nám zostáva skrytý, respektíve je pre nás nesmierne vzdialený a nepredstaviteľný.

Počínanie si ministerky kultúry, jej strany, ale vlastne dovedna celej vládnej koalície v ostatnom období, poukazuje na hlbokú krízu a to nielen v oblasti našej kultúry. O to viac keď sa politika postupného rozvratu štátu označuje za národnú, proslovenskú či jedinú skutočne vlasteneckú a veľká časť spoločnosti s tým ešte aj súhlasí. Môžeme sa ale, súdiac podľa našej pestovanej historickej slepoty, nejak zvlášť diviť?

Navzdory svojmu veku, Jakub Naod citlivo vníma dianie na Slovensku. Ako vraví: „Sloboda nie je samozrejmá a keď zlomíme nad Slovenskom palicu, tak už tu možno dlho nebude.“ Jeho odhodlanie a vôľu, ktorá z neho vyžaruje, by sme dnes potrebovali viacerí.

Prichádzajúca generácia je nedospelá, znie naratív, ktorý spochybňuje zrelosť a vyspelosť mladých ľudí v celom svete. Iste, nájdeme mnoho vecných argumentov, ktoré toto stanovisko potvrdzujú či, naopak, vyvracajú a relativizujú. No na mňa ako dospievajúceho človeka z tejto témy dýcha najmä jedno – obvyklá nedôvera starších voči novej dobe.

Na prelome rokov zvykneme bilancovať a predpovedať – odchádzajúci rok práve plynulo strieda ten prichodiaci, do ktorého spravidla vkladáme svoje nádeje, priania, ale aj odhodlania. Mne osobne sa zdá, že zoznam želaní a predsavzatí mám tento raz obzvlášť dlhý, ale niet sa čomu diviť. Ak si totižto chceme budúci rok obhájiť naše hodnoty, budeme musieť preukázať skutočnú vôľu a nájsť v sebe odvahu.

Na Slovensku si zvykneme pestovať svoje národné povedomie na základe čohokoľvek, či už sú to solúnski bratia, Paul Newman a Andy Warhol, alebo nebodaj Slovenský štát. To všetko bez ohľadu na skutočnosť, či sú spomínaní priamo spätí s naším národom, alebo či je ich príklad vôbec hodný nasledovania.