Od vzniku prvej Slovenskej republiky v roku 1939 uplynulo osemdesiat rokov. Fašistický štát mal byť iba prechodným štátnym útvarom, s ktorého ďalšou existenciou Hitler nepočítal. Prečo sme sa vtedy pridali na stranu agresora a prečo sme nepočúvali tých, ktorí pred tým varovali? Ako nás to poznačilo?

Na zadnej strane obálky sa dočítame, že kniha pomenúva Masarykove imponujúce vlastnosti a polemicky sa vyrovnáva s jeho omylmi. A že prináša viac pochybností než pomníkov a svätých obrázkov. Našťastie to nie je pravda.

Čo ak nemorálny spolupáchateľ vrahov hovorí o morálnych spolupáchateľoch vrahov?

Určite je to malá odbočka z kauzy alebo z káuz, ktoré sa krútia okolo Kočnera, ale nedá mi.

Musím sa priznať:  Článok Martina Hanusa Diabolský stroj Františka Čermana pre Postoj mnou otriasol.  Neverím, že Martinova motivácia bola iná, než hľadať v tejto komplikovanej kauze pravdu. 

Máme teraz viacerí ťažké dni. Andrej Bán, Robo Kirchhoff, ja, no myslím, že aj Martin Hanus. Nie preto, že sa nezhodneme na pravde. Preto, že na nej záleží, až to bolí.

Zmena názoru môže byť veľmi užitočná vec. O to viac, ak ide o zmenu názoru v kriminalistickom prípade, ktorý už štyridsať rokov traumatizuje spoločnosť. Ale čo vidíme dnes?

Náš bývalý kolega v .týždni, dnes zástupca šéfredaktora konzervatívneho denníka Postoj Martin Hanus už neverí, že siedmi odsúdení Nitrania v kauze Cervanová sú nevinní.

Prezident Andrej Kiska dnes povýšil Jozefa Gabčíka na generálmajora in memoriam. Pri tej príležitosti z archívu vyberáme veľkú reportáž o tejto osobnosti, ktorú sme vydali v roku 2012.

V poslednom čase som bol opakovane označený za morálneho spolupáchateľa vraždy Ľudmily Cervanovej siedmimi odsúdenými Nitranmi. Hrdo sa k tomu hlásim.