Český pesničkár Vladimír Merta je ako osamelý vlk, ktorý si sem-tam zahrá aj s iným hudobníkom, ale väčšinu času trávi sám na pódiu, odkiaľ sa linú jeho dlhé meditatívne piesne. Minulý rok však prekvapil albumom Ponorná řeka, kde si spolu s ním zahrala aj skupina ETC, ktorú Mertovi zapožičal jeho bývalý kolega z takzvaného čundergroundu Vladimír Mišík.

V roku 2011 vyšlo niekoľko desiatok kníh slovenských autorov a autoriek a k tomu niekoľko stoviek slovenských a českých prekladov. Vybrať z nich jednu „naj" knihu nie je možné, zostavovať „rebríček kvality" je absurdné. Namiesto toho sme oslovili niekoľko ľudí, ktorí majú ku knihám blízko a spýtali sme sa ich, čo z pôvodnej slovenskej literárnej tvorby a čo z prekladov do slovenčiny a češtiny ich tento rok najviac zaujalo. Tu sú ich odpovede.

Štrnásteho decembra 1911 dorazili štyria muži a sedemnásť psov na snežnú pláň uprostred Antarktídy. Nazvali ju Planina kráľa Haakona VII., niekoľkokrát zmerali svoju polohu a skonštatovali, že prišli do vytúženého cieľa. Boli na južnom póle.

Zmutovaný dubstep, kreatívne koláže, chillwave, znovuzrodenie gotiky, internetové streamovanie. Aj taká bola svetová nezávislá hudobná scéna v roku 2011.

Šíriť domácu tvorbu do sveta sa dá všelijakým spôsobom. V Izraeli si vymysleli špeciálny minifestival pre ľudí z hudobnej brandže, na ktorom za štyri dni predstavia množstvo interpretov promotérom z celého sveta.

Minulý rok agentúra Bloomberg spravila prieskum medzi americkými voličmi o americkej ekonomike. Dve tretiny ľudí povedalo, že dane v Amerike sa zvyšujú, ekonomika padá a finančná injekcia bankám bude znamenať pre štát obrovskú stratu miliárd dolárov.

Hovorí, že jedno jeho oko filmuje, druhé fotografuje. Fotograf a kameraman Martin Kollár je najvýraznejšou osobnosťou svojej generácie, desať rokov je členom prestížnej agentúry Agence VU. Neobyčajným spôosbom fotografuje tie najobyčajnejšie veci.

Minulotýždňová obálka s karikatúrou Mikuláša Dzurindu vyvolala veľké diskusie. Prekročili sme ňou hranice slušnosti, vkusu a podliezli sme vlastnú latku kvality?

V nedeľu uplynulo 70 rokov od začiatku deportácií Židov zo Slovenska počas vojnového štátu. Ak by sme v novodobých slovenských dejinách mali hľadať najhorší moment, nemali by židovské deportácie konkurenciu; ich rozsah, aktívna podpora vtedajšej politickej elity národa, ale aj tichý súhlas alebo prinajmenšom mlčanie väčšiny z nich robia morálne dno, ku ktorému sa treba vracať, pripomínať si ho, činiť pokánie.

Šialenstvo sa dá definovať aj takto: znamená robiť stále dookola to isté a očakávať rôzne výsledky. Odhodlanie Nemecka, navliecť partnerom v eurozóne fiškálnu košeľu kajúcnikov v „pakte stability a rastu“, nevyšlo. Vyjde v „zmluve o stabilite, spolupráci a verejnej správe“, na ktorej sa štáty dohodli minulý týždeň? Pochybujem. Táto zmluva odráža názor, že krízu vyvolala fiškálna nedisciplína, a že teda riešením je sprísnenie disciplíny. To je však od celkovej pravdy dosť vzdialené. Rigorózne uplatňovanie takejto zavádzajúcej predstavy je dokonca nebezpečné.