V čase našej uzávierky nebolo jasné, či sa zástupcovia štátov na konferencii o klíme na Bali dohodli na pláne znižovania emisií CO2. Nevieme teda, či sa presadili „ochrancovia klímy“, alebo „blokátori“, ako o priebehu konferencie falošným tónom informovali svetové médiá.

Dvoch básnikov a dve poetky z Liptova spája to, že vydali niekoľko zbierok, čím sa formálne zaradili medzi „profesionálnych“ autorov. Ich životy sú v mnohom podobné životom tých, ktorí poéziu nielenže nepíšu, ale ani nečítajú. Trápia sa aj s ťažkými ochoreniami a s podlomeným zdravím. Tvorba je možno pre nich terapiou.

Slovenský trh práce podáva posledné štyri roky fantastický výkon – dnes pracuje o 230-tisíc Slovákov viac ako koncom roku 2003. Podobné prírastky sme ešte od revolúcie nezažili. Napriek tomu máme stále najvyššiu nezamestnanosť v Európskej únii – 10,3 percenta koncom minulého roka.

Tie živé mozgy zo (vždy využívanej) spravodajskej komunity (Intelligence Community) nám dodali ďalší zo svojich zábavných odhadov, tentoraz o iránskom nukleárnom programe. Viete, ten program, ktorého existenciu Iránci pevne popierajú, ten, ktorý nedovolia preskúmať inšpektorom, a ten, ktorý niekedy priznajú, keď sa tomu či onomu z ich lídrov pošmykne jazyk.

Vo svete literatúry existuje v posledných desaťročiach niekoľko úkazov, ktoré napriek tomu, že sme už takmer všetko videli, počuli, čítali, vyvolávajú ešte nefalšovaný údiv.

Štátne médiá či právo na odpoveď?Prezident Ivan Gašparovič po dlhšom čase prišiel s témou, ktorou zaujal. Vyjadril sa, že orgány štátu „by mali mať svoje médiá, ktoré by prezentovali rozhodnutia vlády, názory vlády, parlamentu a proste tých, ktorí riadia štát“.

Petr Sís napísal a

To slovo je zvláštne. Také archaické. No napriek tomu znamenajú pestúni na Slovensku novú, a nie príliš využívanú nádej pre deti z detských domovov, ktoré ich vlastní – biologickí rodičia z rôznych dôvodov opustili. Pestúnmi môžu byť starí rodičia, tety, strýkovia, ale aj celkom cudzí dobrí ľudia.

Kedysi v januári 1990, na troskách komunistického zväzu novinárov, vznikol Slovenský syndikát novinárov. V tých euforických časoch sa zdalo, že táto ustanovizeň bude dôležitou a rešpektovanou, ako to bolo v časoch prvej republiky. Nie je to tak.

Templári vďačia za svoju slávu nielen svojej bojovnosti a bohatstvu, ale sčasti aj tomu, že „zomreli“ mladí, vo veku necelých dvesto rokov. Niekoľko rytierskych rádov však malo väčšie šťastie a pretrvalo dodnes.