Chemik a vysokoškolský pedagóg Peter Szolcsányi hovorí o tom, ako sa cestuje v našich vlakoch.

Na svetovej výstave v Miláne bol dnes slovenský národný deň. Ten, kto čakal od nášho pavilónu zázraky, musel byť sklamaný, no zázraky sa nedali nájsť prakticky nikde na výstavisku. My sme predviedli folkór, remeselné práce a technické novinky iba virtuálne. Najväčšou hviezdou národného dňa sa stal Marek Hamšík.

Český literárny historik, kritik, moderátor a profesor Karlovej univerzity v Prahe Martin C. Putna, hovorí o časoch zlých, kedy boli na našom území prenasledovaní protestanti. /Redakcia .týždňa sa ospravedlňuje za nekvalitný zvuk/

Ten výraz s pohŕdaním použil už Lenin. Užitoční idioti. Rusko ich má u nás požehnane. Jeden z hlavných, premiér, sa vracia z Moskvy bez noža, ktorý vrazil do chrbta našim európskym spojencom.

Podľa predsedu NR SR Petra Pellegriniho je na hrade všetko v najlepšom poriadku a žiadny z nálezov nebol poškodený. Podľa analýzy aktivistov a odborníkov to vyzerá, že dnešné slová adresované prezidentovi Kiskovi, ktorý sa bol na Hrade pozrieť a verejnosti, sú lžou.

Letnú dovolenku možno stráviť aj inak než sladkým leňošením pod slnečníkom a popíjaním longdrinkov v plážovom bare. Nádhernú melange inšpirácií pre všetkých päť zmyslov ponúka francúzske Provensálsko.

Zdeněk Bakala, kedysi tretí najbohatší Čech, predal pred pár dňami 43-tisíc bytov na Ostravsku jednému európskemu fondu – a schytal to od vlády aj opozície. Predaj je naozaj zlé znamenie. Vysvetlím prečo.

Turecko sa po desaťmesačnom váhaní rozhodlo, že pristúpi ku koalícii, ktorá pod vedením USA bojuje proti Islamskému štátu. Neprešlo ani pár dní, a už sa ozvali hlasy, že Američania si vybrali zlého spojenca.

Obdobie „bojujúcich štátov“ v Číne v rokoch 475 – 221 pr. Kr., kalendárne sa približne kryjúce s úpadkom a koncom dynastie Čou, bolo obdobím politickej krízy, intelektuálne plodným, ale rozhodne nie príjemným. Do tejto doby spadá aj život majstra Čuanga Cʼ (cca 370 – 301 pr. Kr.). 

Naša jediná skutočná pýcha, pýcha nášho mesta, je Dunaj. „Na celom toku nie je nikde taký rýchly ako medzi Viedňou a Bratislavou,“ hovorí Ďuro a už ladí gitary na nočnú seansu v zátoke. Každú stredu sa tu stretávajú priatelia v drevenom prístave s pirátskou vlajkou, ktorého meno neprezradím z dôvodov utajenia.