Som v Skopje. Pozval ma sem na konferenciu PIN Login, šéf Password production. Myslím, že už z uvedeného je jasné, že Macedónci sú vtipní ľudia, teda niektorí, ako napokon všade na svete. Login je promotér, ktorý na Balkán doviezol plno veľkých a malých mien, Macedónec, ktorý vyštudoval albánčinu a keď jeho krajania protestovali proti albánskej ilegálnej univerzite, on sa na ňu prihlásil. Najskôr mu však museli jeho albánski kamaráti vymyslieť odbor, ktorý by mohol študovať, s maľovaním ani politkou nepochodil, ale odbor žurnalistiky mu vedeli založiť za deň. Keď sa vrátil zo svojho jediného študijného dňa, čakalo ho pred domom dvadsať naštvaných Macedóncov, nadávajúcich na paralelné albánske školy. Login k nim prišiel a nechal kolovať jeho práve získaný index.

Víkendový kongres Občanské demokratické strany nepřinesl skutečnou změnu, protože vzhledem k poměrům ve straně ani nemohl. ODS, zdá se, už překročila hranici, za níž se pud politické sebezáchovy přestává projevovat racionálními opatřeními proti zrychlujícímu se pádu. Místo nich nastupuje vzájemné obviňování uvnitř strany, útoky na koaliční partnery, či dokonce lamentování nad nepochopením ze strany voličů.

Dosť presne sa pamätám na 17. november 1990. Večer sme si mali na Námestí SNP v Bratislave pripomenúť prvé výročie revolúcie. Tribúna bola obklopená niekoľkými desiatkami „národne cítiacich občanov“. Z toho davu vtedy okrem pľuvancov lietali aj kamene. Za nimi tisíce ľudí s plagátikmi na ktorých bolo „Ľudskosť, slušnosť, znášanlivosť“.

V deň výročia smolenskej tragédie, 11. novembra, stoja oproti sebe dva národy. Pre jedných to bude deň, ktorý im pripomína, že nezávislosť bola obmedzená. Že dnešná vláda svieti iba odrazeným svetlom, slabým a rozptýleným, že je tvorom chorľavým. Podľa nich smrť prezidenta a 95 ďalších osôb, neschopnosť pri vyšetrovaní, zmeny komisie a celková zmätenosť sú dôkazom ľahkovážnosti, pohŕdania a odmietnutia takej hodnoty, akou je nezávislosť štátu. Môže za to väčšina politických elít, od premiéra cez vládu po prokuratúru.

Sever útočí. Môže to znamenať veľa vecí, mne sa najviac páči, že kultúrna globalizácia funguje. A nie, nie je to len spôsob, ako svetovú kultúru unifikovať, amerikanizovať, alebo jej inak ublížiť – ak by amerikanizácia znamenala práve toto – skôr je fascinujúce, že vďaka kultúrnej globalizácii môžeme zistiť, že kultúra a umenie sú všade v rovnakom srabe. Samoúčelná umelecká samohana na jednej strane, vulgárna komercia na strane druhej, a medzi nimi diela, ktoré aj generujú zisk, aj sa ich oplatí čítať viac ako raz. Takže Sever.

Čoraz silnejšie slovo majú v politike aj vo verejnom živote ľudia, ktorí prešli špičkovými svetovými univerzitami. Niektorých vidno viac, niektorých menej, ale ich vplyv je významný. Ak dnes na slovenskej pravici zaznie zaujímavý hlas či provokatívny politický návrh, často sú za ním traja výrazní poslanci – Daniel Lipšic (Nová väčšina), Radoslav Procházka (KDH) či Miroslav Beblavý (SDKÚ). Lipšic absolvoval postgraduálne štúdium na Harvard Law School, Procházka získal titul doktor právnych vied na Yale Law School, Beblavý absolvoval magisterské a doktorandské štúdium na starobylej škótskej University of St. Andrews (je to škola, na ktorej študoval aj britský korunný princ William).

Hviezdny boxer Vitalij Kličko zrejme definitívne vymení rukavice za slušivý oblek. Prognózy, ktoré jeho stranu považovali za čierneho koňa nedávnych ukrajinských volieb, sa naplnili.

Pred pol rokom jej bývalý manžel strelil guľku do hlavy. Zbytočná smrť Zuzany Dzivej bola aj dôsledkom fatálnej nečinnosti konkrétnych sudcov, prokurátorov a policajtov. Napriek tomu však nikto z nich za svoje zlyhanie dodnes nepykal.

Brodíme sa asi už cez druhú rieku a nad hlavami nám prefičí asi siedma helikoptéra. Nevezie ranených, nevezie pracháčov, ktorým sa nechce trekovať, vezie dôležitých buddhistických lámov. Dôležité prevtelenia z celého sveta dostali pozvánku na tento festival, ktorý sa v kláštore Shey Gompa v západnom Nepále, v regióne Dolpo, vo výške 4 100 metrov koná raz za dvanásť rokov. A pozvánka zahŕňa transport vrtuľníkom. My šliapeme ako magori už skoro týžneň. Nie sme dôležité prevtelenia, len banda zvedavcov bez pudu sebazáchovy.

Občas si vravím, že tu v strednej Európe prežívame najlepšie časy, aké sa nám kedy pošťastili. Posledné týždne, keď sa Česko, a vďaka nemu aj ostatné krajiny naokolo, vrátili do doby alkoholového temna, ma však z tejto istoty vykoľajili. Najmenej dve desiatky ľudí, ktorí zomreli len preto, že si dali „frťana“, to je niečo, o čom som dosiaľ len čítal alebo začul. A to som, pokiaľ ide o alkohol, zažil toho už dosť.