Každé väčšie mesto ich má. A ak nie mesto, tak každá krajina. Dokonca aj taký malý štát ako Slovensko, zavretý roky za múrom, aj ten už ich má. Prisťahovalecké štvrte či dedinky. Územia s celkom inou atmosférou, ľuďmi, niekedy aj budovami, jedlami, reštauráciami, obchodmi...Aj my už máme v Bratislave čínsku štvrť s malými obchodíkmi s čínskymi potravinami a tovarom, veľkými veľkoskladmi, odkiaľ si obchodníci kupujú tovar do svojich obchodov Všetko za 3,99, máme zásobárne jazmínového čaju a čínskych paličiek na jedenie, lacného čínskeho porcelánu, máme vietnamské a čínske mafie na trhoviskách...

Milí priatelia, sú veci ktoré existujú, no prečo existujú, nikto nevie. Jednou z takých vecí, alebo skôr činností, je chrápanie. Dá sa vykonávať všade. V tichých izbiciach starých materí, na vyhladených stoloch krčiem, pred obrazovkami, na plánovacích poradách, na prednáškach, vo vlaku, v divadle.

Londýn prišiel k nám, do Havany. Počas celého týždňa od prvého júna sa v Havane konal týždeň britskej kultúry. Oslava tejto kultúry na našich uliciach vyšla, ešte aj počasie sa rozhodlo na našom ostrove vyjsť v ústrety a synchronizovať sa s tým na tom druhom ostrove. Šedivá obloha, mrholenie a drobný dážď, dokonca hmla ráno pri východe slnka.

S poslancom Igorom Matovičom sme hovorili v utorok ráno, 4. júna, keď mal Ľubomír Galko len 19 podpisov pod návrh na odvolanie ministra Glváča. V tom čase ho nechcel podporiť ani Matovič.

Tvrdí, že o hudbe by sa nemalo hovoriť, mala by sa hrať, ale sám by o nej dokázal rozprávať hodiny. Nie je Róm, ale málokto rozumie rómskej duši na Slovensku tak ako on. Tvrdí, že Rómom by pomohla hudba. „Dajte im do ruky gitaru a je koniec,” hovorí hudobník a zabávač Marián Čekovský.

Prišli predminulý týždeň. Deň vopred sa ohlásili. Veľmi milí, kultivovaní páni. Nevnášali žiadny des ani nepokoj. Ani v diskusii o tom, čo slovenské školstvo potrebuje, sme sa názorovo veľmi nelíšili.

Milí priatelia, dobrý nápad je nadovšetko. To tvrdí aj moja manželka. Horšie je, keď jej nápady musím realizovať a predstierať, že som chlap na správnom mieste. Presúvam stokilovú skriňu a tvárim sa, že to nie je problém, nebojím sa seknutia v krížoch. Na tretie poschodie bez výťahu vynášam ohavnú rozmontovanú policu a div sa svete, bez problémov.

Mal som zaujímavú diskusiu o Spojených štátoch európskych. Stretnutie s vysokopostaveným úradníkom Európskej komisie v Bruseli bolo pôvodne na inú tému, zmenila ju však jeho náhodná veta „Nebol som zástancom Spojených štátov európskych, ale po kríze z roku 2008 už som.“ Ako sa však ukázalo, je oveľa ľahšie všeobecne niečo vyhlásiť, než tento postoj obhájiť zoči-voči konkrétnym argumentom. Uznal to napokon aj autor výroku. Ak totiž jeho postoj začnete rozmieňať na drobné, aj keď pre mnohých znie na prvé počutie logicky a rozumne (poďme riešiť problémy spolu), dostanete jeho zástancov do problémov.

Nebyť Nežnej revolúcie, konštruktér Tadeáš Wala by možno dodnes vyvíjal letecké stroje do šuplíka. Firma, ktorú s kolegami založil, vyrobila za posledných dvadsať rokov päťsto ultraľahkých lietadiel.

Silvo Krčméry sa zoznámil s Dominikom Tatarkom v druhej polovici osemdesiatych rokov. Keď sa u neho v podkroví Silvo prvýkrát usadil, Dominik mu povedal: „Dajte si, prosím, dolu okuliare.“ Keď si ich Silvo sňal, Dominik povedal: „Máte tvár ako apoštol!“ A odvtedy ho už Dominik medzi nami takto menoval. Silvo Krčméry bol apoštol, ktorý celý život kráčal „naboso v sandáloch.“ Bol výnimočne nadaný, vedel cudzie jazyky, vedel pekne spievať, mal skvelú pamäť, ukončil na Karlovej univerzite v Prahe medicínu.