Dosť dobre sa pamätám, ako som raz, po novembri ’89, premýšľal o zmysle svojho života za komunizmu: „Na sebe sme testovali jednu slepú uličku,“ navrával som si. V profesionálnom živote som si ich však otestoval hneď niekoľko. Jednej z nich som venoval dokonca pätnásť najproduktívnejších rokov. Šlo o simulačné prognostické modelovanie sociálnych systémov na počítačoch, ktoré vtedy zaplnili riadny barak. Táto slepá ulička bola fajn.

Nahrávajú nás? Sú tu ploštice? Pýtaš sa ma a pozeráš sa do každého rohu. Neboj sa, hovorím mu, žijem svoj život, a aj keď o mne všetko vedia, je mi to ukradnuté. Žiadne miesto nie je dosť temné, uzavreté a súkromné – žijem s pocitom, akoby som bola pod gigantickým röntgenom. Aha, tu je zlomenina kľúčnej kosti, ktorú som si zlomila ešte ako dieťa, tu je včerajšia hádka, ktorú sme mali už ani neviem, kvôli akej hlúposti, tu je žltnúci list, ktorý mám odložený v mojom poznámkovom zošite.

Ešte začiatkom roka vyhlásil ruský analytik Andrej Piontkovskij, že po tom, čo Západ strávil ruskú agresiu voči Gruzínsku a Ukrajine, ďalšími cieľmi budú pobaltské štáty. Nedávno sa s ním zhodol Sergej Markov, poradca Vladimíra Putina. Pobaltie sa má báť Ruska. Obaja môžu mať čoskoro pravdu.

Fotka z minulého storočia, čím staršia, tým väčší lesk, na nej slávna lokálna pamiatka, pod ňou košatá diskusia o nevkusnom nákupnom centre či inej opache, ktorú namiesto pôvodnej budovy postavili zlí developeri.

Nedávno prebehla médiami správa, že dvaja zatknutí britskí občania, Yusuf Sarwar a Mohammed Ahmed, si pred odletom na bojiská v Sýrii po boku teroristov objednali cez internet na čítanie do lietadla dve knižky -  Islam for Dummies a Koran for Dummies. Média neuvádzajú, ktorý z nich ktorú.

Človek otvorí fľaštičku s čírou tekutinou a zrazu mu do nosa vkĺzne esencia toho najrozpálenejšieho leta. Cítiť v nej prach na cestách, tichý pohyb stebiel trávy, no najmä mäkký dotyk padajúcich červenožltých lupeňov. To všetko skrýva ružová voda.

Včera som videl večerné správy. A po nich unikátny dokument o hitlerovskej vyšinutosti a posadnutosti v rámci svetovej vojny! Som toho plný. Cítim, že pach smrti nás obchádza horšie ako bezhlaví motorkári, predbiehajúci gazdu s vozom sena, z ktorého mu trčí kosa. Zdá sa, že ľudsky zorganizovaná smrť je pre kresťanskú morálku tabu.

Chcem písať o neškodnej hlúposti, nie o vražednej – nie o tom, čo sa stane, keď primitívom zveríte protilietadlový systém BUK. Začnem letnou témou. Ale nakoniec dôjde aj na Západ a Východ. Skôr než Putinovo Lockerbie zrušilo letnú sezónu, žartovali české médiá na účet poslanca Stanislava Humla. Pán Huml je dopravný policajt, bývalý člen KSČ a potom iných strán, ktorý hrá veľmi potrebnú úlohu parlamentného hlupáka: ak nie je v lete o čom písať, stačí nastaviť mikrofón, a on už niečo capne. (Títo ľudia sú cenní – aj priemerní voliči si vďaka nim môžu pripadať bystrí.)

V prezidentskej kampani sa veľa hovorilo o údajnom vzťahu Andreja Kisku k scientológii ako možnom bezpečnostnom riziku. Keď má však obyčajný človek podozrenie, že jeho dieťa sa snaží zlanáriť nejaká sekta, úrady pred ním zatvárajú dvere.

Albánci na úteku Hospodárska situácia v Kosove sa zhoršuje. Úmerne s tým rastie počet ľudí, ktorí sa odtiaľ chcú dostať do bohatších častí Európy. Srbské úrady oznámili, že posilnili hliadky na štátnych hraniciach s Maďarskom a vyslali tam dokonca elitnú jednotku. Minulý piatok sa k nim na hliadkach pridalo aj zhruba dvadsať príslušníkov nemeckej polície. Denne v tých miestach údajne zadržia v priemere tisícku migrantov, ktorí sa pokúsia ilegálne prejsť do Maďarska.