Milí priatelia, roky som si myslel, že zmizlo, že jednoducho neexistuje. Mydlo v sieťke. Že tento vynález pomleli dejiny každodenných banalít a ostalo zapísané len v kronikách absurdných vynálezov maximalistického minimalizmu socialistickej praktickosti. Až zrazu minule. Reduta – Spišská Nová Ves. Mydlo si tam visí v sieťke, akoby bol rok 1985. Vyzývavo sa pohojdáva nad umývadlom na pánskych toaletách. Možno povedať, že vlaje v jemnom prievane.

Milí priatelia, tohtoročná jeseň ma pohltila akýmsi zvláštnym spôsobom. Kráčal som medzi stromami, pod nohami mi tancovalo lístie. Pozrel som na konár a bola tam. Nostalgia s rozviatymi vlasmi. V tvári mala pokoj. Oči mala odovzdane smutné ako bytosť, ktorá dlho vzdorovala, no ďalej už vzdorovať nevládze. Napriek tejto rezignovanej ovisnutosti nabrala toľko síl i odvahy, že sa nebadane posunula a keď som prechádzal popod ňu, zoskočila mi na ramená a ostala tam.

Debata o nezávislosti Škótska otvára otázku, ktorú sme kedysi riešili aj u nás v súvislosti s rozdelením ČSFR: Aká malá môže ešte krajina byť, aby bola životaschopná? K faktorom, ktoré ovplyvňujú veľkosti štátov, má čo povedať aj ekonómia.

Veriaci v katolíckej cirkvi i ľudia mimo cirkvi čakajú na ohlasovanú reformu, ktorú z poverenia pápeža Františka pripravuje skupina deviatich kardinálov. Málokto si však uvedomuje, že jej východiská František už postavil. Ak by som ich mal vyjadriť jednou vetou, tak Jorge Mario Bergoglio celým svojím životom a tým, že sa stal pápežom, predstavil model života cirkvi v súčasnosti a dal jej taký rozmer a rozlet, z ktorého už niet návratu.

Osemnásť mesiacov pred voľbami by mala slovenská pravica namiesto absurdných mediálnych výstupov pracovať na programe, ktorý má šancu posunúť krajinu dopredu.

Málokto o nej počul a ešte menej ľudí sa zaujímalo. Reč je o barónke Warsiovej, ministerke britskej vlády, ktorá minulý mesiac rezignovala. Obvinila pritom vládu, že v otázke Gazy zastáva „morálne neobhájiteľné“ pozície. Bol to pritom jej list, ktorý bol neobhájiteľný – gramaticky. Pôsobil takmer negramotne. Barónka nedokázala správne po anglicky napísať nielen slovo Británia, ale dokonca ani jej obľúbené slovo – islamofóbia. Ale najdôležitejšia bola veta, ktorá síce pôsobila chabo, ale mala znieť výhražne: „Akokoľvek dávno už ministerstvo vnútra a ďalší poukázali na dôsledky súčasného konfliktu a potenciál krízy v Gaze, naša odpoveď sa stáva bázou pre radikalizáciu, ktorá bude mať dôsledky v najbližších rokoch.“

Spomínam si na jednu epizódu z roku 1995. Koncom augusta sa v kanadskom Montreali konal svetový kongres historikov. Vtedajší slovenský veľvyslanec v Kanade Anton Hykisch nás vtedy pozval do Ottawy na recepciu, ktorá sa mala konať pri príležitosti štátneho sviatku SR. Keď som prišiel na recepciu, sedel tam už Jozef Kirschbaum, niekdajší generálny tajomník HSĽS. Zvítal som sa s ním a povedal som mu, že ma teší, že už aj on oslavuje SNP.

Milí priatelia, lastovička, to je parádny tvor. Je to okrídlená, operená ryba oblohy. Frčí si v mori vzduchu, na vlnách vánku sa hojdá, vzdoruje vetrom, schováva sa pred dažďom. S neúnavnou odhodlanosťou muruje svoje hniezda, lebo vie, že ich murovať musí. Manželka na mňa volá z izby:„Poď sem, už si tu tie potvory zasa robia hniezdo.“ Vystavali len pár centimetrov. Reku, vyčíham, kým budú zháňať maltu a zhodím tieto základy, nech sa presunú inam.

Napriek tomu, že mal Americký ostreľovač šesť nominácií na Oscara, zúročil len jednu (za zvukové efekty). No pár dní po zrolovaní červeného koberca sa o žiadnom z amerických filmov nehovorí viac.

Nemajú radi sivú, ani žiadny jej odtieň. Preferujú bordovú a červenú, a to v malých a intenzívnych dávkach. Chrlia oheň a žiadny plameň im po čase nie je dosť dobrý. Milovníci čili papričiek a kultúra gastromasochizmu.