Ako kyvadlo ľudového liečiteľa mení smer, naznačuje, diagnostikuje, predpovedá, odhaľuje. Prorocké mydlo v sieťke. Neodolal som. Pustil som vodu a začal si mydliť ruky. Drapľavosť sieťky a slizkosť lacného mydla ma pohltili. Nepríťažlivú vôňu v sekunde prebil ešte nepríjemnejší čpavkový zápach. Vykrúcal som nos. A vtom to tu bolo. Návrat o tridsať rokov späť. Slnečné popoludnia malých chlapcov. Nekonečné flákanie sa s Dudom Kaufmanom medzi bytovkami a pri železnici. Kovová vôňa ocele a koľajníc. Kladenie klincov na trať. Keď ich prešiel vlak, boli z nich nožíky. Martin Fekete, ktorý čúral z balkóna a jedol nezrelé jablká, aby všetkým dokázal, že nedostane týfus, že je to len mýtus. Nepriateľské dievčatá, ktoré nás vôbec, ale vôbec nezaujímali. „Poď k nám, na omaslovaný chleba,“ povedal Dudo v tej plápolajúcej letnej horúčave. Išli sme, popod ringlotovými stromami, ktoré niekto vysadil pri vchodoch do panelákov. U nich v kúpeľni sme si umyli ruky v sieťkovanom mydle a jedli sme ten ozajstný nahrubo nakrájaný mäkký chlieb. Maslo bolo také, že sa nedalo rozotrieť, iba keď sa trochu roztopilo, ale to zas už nemalo tú správnu chuť. A snívali sme o tom, že budeme smetiarmi a všetky hračky, ktoré nájdeme, použijeme vo svoj prospech. Jednoducho sa s nimi budeme sebecky hrať a keď nás omrzia, tak ich rozdupeme, aby prežitok z hry patril iba nám. Milí priatelia, je potrebné zbavovať sa nánosov, aby sme nezabudli, že na počiatku bolo slnko a maslový chleba.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.