Bol tridsiaty január. Diplomati si lámali hlavu, aké majú vlastne napísať hlásenie na svoje ministerstvá zahraničných vecí. Tretí šéf vlády za dva roky, ako dlho to môže vydržať? To si hovorila väčšina z nich. Koalícia, na ktorej čele nový kancelár stál, vyzerala navyše veľmi nestabilne, rovnako ako situácia v krajine zmietanej krízou. Aj takí skúsení muži, akým určite bol československý veľvyslanec Vojtěch Mastný, ktorý mal za sebou dlhú misiu v Mussoliniho Ríme, nepredpokladali, že sa v ten deň rodí niečo šialené, niečo, čo zmení svet.

Väčšinou sa s ním stretávame, keď už je nastrúhaný. Jeho biela dužina sa sype do koláčov, vyrábajú sa z nej lahodné plnky či tyčinky. Žiadny maškrtník by si už svet bez kokosu ani nevedel predstaviť.

Dnes ho už dostať v každých lepších potravinách. Kedysi sme ho však mohli vidieť len v kinách. Naťahovali sa oň pri raňajkách deti v rodinných amerických filmoch. Polievali si s ním lievance a volali ho fascinujúco: javorový sirup.

Tu sa musí žiť ako v raji, hovoril som si pred niekoľkými dňami, keď som sa z vyše trojtisícovej výšky pozeral na stubaiské údolie a náhrdelníkový pás hôr nad ním. Bolo prekrásne októbrové popoludnie, slnko svietilo a tu, vysoko nad údolím, aj hrialo, no okolo nás bol už sneh, respektíve snehom zasypaný ľadovec a na ňom a okolo neho kilometre a kilometre zjazdoviek a tisíce a tisíce lyžiarov. Stál som v lyžiarskej bunde, v lyžiarkach a s lyžami na nohách, a zároveň som si v hlave prehrával predchádzajúce popoludnie, keď sme v mestečku Neustift tam dole pod ľadovcom robili plavecké tempá vo vonkajšom bazéne nášho hotela, samozrejme, trochu ohrievanom, ale predsa len. A keď mi potom v tých troch tisíckach metrov sadla na lyžu včela a po chvíli zase preletel okolo hlavy nejaký vysokohorský motýľ, nejako mi nešlo do hlavy, že po tejto jari nebude nasledovať leto, ale november, december, Vianoce a dlhá, predlhá zima.

O tom, či americké prezidentské voľby vyhrá Barack Obama, alebo Mitt Romney, rozhodne predovšetkým ekonomika. Novozvolený prezident však bude mať na stole aj dva obrovské bezpečnostné problémy. Prvým z nich je jadrový Irán. Druhým z nich je jadrový Pakistan.

O chvíľu bude mať šesťdesiat a už dávno nie je tým stále mladým chalanom z bratislavskej ulice, no keď sa s ním bavíte o hudbe a o jeho milovaných The Beatles, má v očiach nadšenie ako tínedžer, ktorý odohral svoj prvý koncert. Miro Žbirka.

Pozrite sa pozorne do ich tvárí na fotografiách. Čo v nich čítate? Sú to afganskí chlapci, často chudobní a negramotní, ktorých naverbovala armáda a polícia. Od roku 2014 by mali sami brániť krajinu pred Talibanom.

„Komunizmus je zvrátený a nemožno pripustiť, aby s ním spolupracoval ktokoľvek, kto chce zachrániť kresťanskú civilizáciu.“ Slová z encykliky pápeža Pia XI. sa po skúsenosti s červenou totalitou zdajú jednoznačné.

Kemp sme si zložili priamo pod posvätnou Krištáľovou horou. Bol spln. Mesiac osvetľoval horu a naše oddychujúce kone. Sedem z nich sa niekam stratilo, naši koniari strávili celú noc behaním po kopcoch. Vonku však bolo svetlo a…úplne magické. Nevieme, čo od toho buddhistického festivalu, čo sa tu v 4 100 metroch v Nepále koná raz za 12 rokov, čakať. Už v noci sme registrovali stovky malých svetielok. Pútnici sa vybrali na koru – krúženie okolo posvätnej hory, ktoré trvá 12 hodín a treba prekonať dve vyše 5 000-metrové horské sedlá. Niektorí pešo, iní modliac sa a hádžuc sa o zem pri každom kroku. Keď sme ráno zišli do Shey Gompy na miesto samotného festivalu, ocitli sme sa v nejakom bizarnom filme.

Zdá sa, že viacero kapiel slovenskej alternatívnej scény čakalo na jeseň. Len v druhej polovici septembra vyšli albumy troch bratislavských kapiel, každý z nich hodný pozornosti.