Nemajú oči a predsa vidia. Svetlo je pre ne – na rozdiel od nás – nielen signálom, ale najmä potravou. A to bude dôvod, prečo sú rastliny majstrami v jeho vnímaní a vyhľadávaní.

Rok 2014 dal Slovensku troje voľby a z nich najmä prvého nekomunistického prezidenta, čo je po dvoch desaťročiach odkliatie a silná zmena.

Rozvíjať kultúru v regiónoch nie je ľahká úloha. Bardejov má však šťastie na ľudí, ktorí sa o to neúnavne snažia. Medzi nimi je aj dizajnér Peter Javorík, ktorý neznáša mestské nástenky, obalené do červeného plátna.

Nedávno prebehla médiami správa, že dvaja zatknutí britskí občania, Yusuf Sarwar a Mohammed Ahmed, si pred odletom na bojiská v Sýrii po boku teroristov objednali cez internet na čítanie do lietadla dve knižky -  Islam for Dummies a Koran for Dummies. Média neuvádzajú, ktorý z nich ktorú.

Jana Kirschner, Szidi Tobias a Lucia Šoralová. Tieto tri slovenské speváčky sa určitým spôsobom spájajú s menom Petr Hapka. Účinkovali v jeho projektoch a dodnes sa k nemu vo vlastnej tvorbe hlásia. .týždeň prináša ich spomienky na tohto legendárneho českého speváka a skladateľa, ktorý zomrel nedávno vo veku 70 rokov.

Edward Lucas je editor britského časopisu The Economist a bývalý korešpondent denníka The Independent v Prahe. Pozná náš mentálny svet dvadsaťpäť rokov. Podáva o ňom zvláštnu správu: „Porozumieť Čechom a Slovákom bolo obtiažne. Režim radi nemali. Ale nemali s ním až taký problém, aby čokoľvek podnikli. Každý pôsobil unavene.

Nenarástol im nos a predsa vnímajú vône. Nemajú hlasivky a napriek tomu vedia debatovať. Nuž a tieto schopnosti využívajú nielen na synchronizované dozrievanie plodov, ale aj parazitický spôsob života. Rastliny evidentne voňajú (respektíve smrdia). A to nielen nám alebo rôznym iným živočíchom, ale dokonca aj samy sebe. Nejde však o žiaden luxusný rozmar, ba práve naopak. Pričom zďaleka nejde len o šikovný spôsob prilákania opeľovačov, ale aj o sofistikovanú formu chemickej komunikácie, ktorá je pre ne životne dôležitá.

Túto nepochopiteľnú radu dostal aspoň raz v živote každý, koho niečo ukrutne svrbelo. Ako sa ale dá nepoškrabať, keď je svrbenie už neznesiteľné? A prečo by sme to vlastne (ne)mali robiť?

Na oslavy dvadsiateho piateho výročia Novembra som šiel do Bratislavy s dvoma bývalými spravodajcami ponovembrovej Federálnej bezpečnostnej a informačnej služby. Po stý raz som si od nich vypočul historky o infiltrácii spoločnosti agentmi KGB a bývalými eštebákmi. A po stý raz som nad nimi mávol rukou. Mávol som rukou aj nad Václavom Klausom, Milošom Zemanom, Andrejom Babišom… Chcel som si naposledy užiť trochu nostalgie za heroickým obdobím našich životov. Po návrate do Prahy ma čakal takýto mail od Petra Kalmusa z Košíc:

Častá odpoveď Penty, keď sa ju pýtajú na dôvody vstupu do médií, znie, že im chce pomôcť prežiť a zlepšovať sa. Jeden z jej partnerov, Marek Dospiva, ktorý riadi biznis skupiny v Česku, dokonca hovorí o tom, že cieľom mediálnych akvizícií je priblížiť strednú Európu k pomerom Nemecka a dostať ju preč od východoeurópskej kultúry.