Tomáš Strážay vedie Slovenskú spoločnosť pre zahraničnú politiku a na Globsecu v našom štúdiu vysvetľoval, prečo je pre EÚ výhodné rozšírenie – aj o krajiny Západného Balkánu, aj o Ukrajinu. Je však Slovensko vôbec ešte platným hráčom Únie?

Ako dopadol ostro sledovaný summit NATO v Haagu? Na čom sa vlastne lídri dohodli a akú rolu zohral americký prezident, ktorý si summit užil aj v holandskom kráľovskom paláci? Prečo NATO nerokovalo aj s Ukrajinou a čo to znamená? Čo musí urobiť Európska únia aby sa dokázala brániť pred Putinovým režimom a globálnymi krízami?

Vláda sa chystá zvyšovať výdavky na obranu, prezident je na ceste na summit NATO, kde sa o tom má rozhodnúť. Čo znamená, že sa náš premiér zahráva s neutralitou a bude Slovensko zvyšovať svoje výdavky na obranu z 2 na 5% HDP? Braňo Závodský sa rozprával s nominantom predsedu vlády, ministrom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuelom Migaľom.

Prečo vnímame Izrael ako agresora? Prečo je tu stále antisemitizmus a prečo naberá na sile? Nenávisť voči židom nebola nikdy odvodená od ich skutočných činov, ale z našich neopodstatnených predsudkov.

Veriť v to najlepšie, ale pripravovať sa na to najhoršie. Alebo tak nejako. V praxi by to asi malo znamenať, že by som si mal pomaly začať vybavovať zbrojný pas. Nemám ho, ani som po ňom nikdy netúžil, ale ak by bolo najhoršie, asi by bolo dobré ho mať, tak by som mal začať konať.

Prezident Donald Trump požaduje od iránskej teokracie „bezpodmienečnú kapituláciu“. Čo to znamená? Uvažuje o údere USA na Irán?

Keď sa včera maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó a jeho slovenský kolega Juraj Blanár opäť potľapkávali po pleciach a sľubovali, že spoločne budú blokovať rozhodnutia EÚ — presnejšie povedané, budú brániť záujmy Ruska v Bruseli —, pre obyvateľov nášho regiónu sa stáva čoraz jasnejším: nejde len o energetiku, ale o vedomé politické podriadenie sa.

Zostať bez spojencov, ktorí by nám pomohli, je v prípade vojny to najhoršie, čo by sa našej krajine mohlo stať.

Pestrofarebné cukrovinky, ktoré neoddeliteľne patria k nášmu detstvu. Sú malé, v apartnej hranatej krabičke a vždy naporúdzi. Na povrchu chrumkavé, vo vnútri vláčne a čokoládové. Ikonické cukríky prvej republiky a Československa. Každý ich pozná pod jedným menom – lentilky.

Tento projekt vznikol z jednoduchej otázky, ktorú si kladiem čoraz častejšie: Ako sa máme? Ako sa cítime v krajine, ktorá ide nesprávnym smerom, a vo svete, ktorý sa mení rýchlejšie, než stíhame sledovať?