Pink Floyd: Dark Side Of The Moon (EMI 1973)

Keď v lete vyšlo najavo, že britský bulvár News of the World odpočúval aj celkom obyčajných ľudí, vyvolalo to vo svete zdesenie. Deje sa niečo také aj na Slovensku? Alebo je u nás bulvár len neškodnou zábavou pre masy? Prečo zneužil emócie po smrti Pavla Demitru spôsobom, aký sme dosiaľ zrejme nezažili?

Blíži sa obdobie, keď sa celé húfy gourmetov, kuchárov a gastronautov rozbehnú do Piemontu, aby na trhoch v mestečku Alba ulovili ten najväčší kulinársky poklad. Sú tam ochotní vysoliť desaťtisíce eur za nenápadnú zvráskavenú guľôčku.

„Ľudia ju stále počúvajú, ale dni, keď bola klasická hudba pociťovaná ako integrálna súčasť kultúrneho života, sú dávno za nami,“ píše v knihe Why Classical Music Still Matters americký muzikológ Lawrence Kramer. O tom, že z tohto tvrdenia stále existujú inšpirujúce výnimky, som sa presvedčil posledný augustový týždeň uprostred rakúskych hôr i za múrmi kláštora v Maďarsku.

Päť hviezdičiek pre päť albumov: King Crimson – Discipline (1981), Pražský výběr – Straka v hrsti (1988), Nick Cave and The Bad Seeds – Murder Ballads (1996), Prodigy – The Fat of the Land (1997), Gone in 60 Seconds – Soundtrack (2000).

Komunitu ortodoxných raperov šokovalo video, ktoré je evidentnou demonštráciou sily a propagáciou značiek typu Thor Steinar. Neonacistické prvky už prenikli aj do slovenského hip-hopu.

Najskôr to bol rock, potom hip-hop a najnovšie už aj techno. Neonacisti sa vždy chytia aktuálnej módnej vlny, aby rozšírili okruh vyznávačov bielej rasy.

Markíza a Joj majú novú hračku, s ktorou medzi sebou súperia. Sú to vlastné sitkomy, kde mala posledné roky výsostné postavenie hlavne Joj. K jojkárskym Profesionálom a Kutyilom túto jeseň pribudnú – Zita na krku na Markíze a až dva na Joj: Hoď svišťom a animovaný LokalTV. Aj keď by sa zdalo, že ide o jednoduchší žáner, nie je to pravda.

Transformers 3 (Transformers: Dark of the Moon), 3D pochopiteľne, sú síce aktuálne komerčne najambicióznejším filmom v našich kinách, ale to je na nich to najmenej zaujímavé.

Festival Colours of Ostrava nie je ako Pohoda. Je vlastne úplne iný. Možno práve preto sa aj po necelom týždni vo vlastnej posteli opäť oplatí ustlať si v stane a štyri dni sledovať čas z celkom inej perspektívy.