„Hryzie?“ opýtal sa ma pán sklonený pod otvorenú kapotu škodovky, keď sa k nemu prikmotrila moja teriérka Sarah, vrtiac naraz chvostom i zadkom, s pootvorenými ústami a vyplazeným jazykom, stelesnená zvedavosť a otázka: „Čo to tam robíš, čo to máš, ukáž, nemáš tam nejaké maškrty?“

Počas normalizácie mal odvahu prezentovať otvorene svoje názory. Spoluvytváral trendy západoeurópskeho umenia. Po viac ako štyridsiatich rokoch sa vracia do Pálffyho paláca Galérie mesta Bratislava s dielom Vila mystérií, ktoré bolo vystavené len jediný raz, v roku 1967 vo švédskom Lunde.

kúsme si predstaviť, že by nejaký európsky politik vystúpil v parlamente svojej krajiny s vyhlásením, že v minulosti bol na neho ako predsedu vlády aj ako opozičného lídra pripravovaný atentát. Ako by na druhý deň vyzerali prvé stránky všetkých európskych denníkov? Aké veľké by boli titulky o takomto škandalóznom odhalení?

Téma literatúra a

Ako sa robí televízny biznisBlogujúci mediálny analytik Gabriel Šípoš a

Pôsobí to až neuveriteľne: Slovensko bolo ešte pred pár rokmi krajinou, ktorá sa borila s obrovskou a bezútešnou nezamestnanosťou.

Organizovaný zločin stále fascinuje. Nakrúcajú sa o ňom filmy a televízne seriály, píšu sa knihy. Mnohí ľudia i mafiáni samotní akoby uverili romantickému obrazu mafiána, ktorý stojí mimo zákona, ale má svoju „zbojnícku česť“. Realita je menej romantická.

V

Ľudská pamäť patrí k najväčším zázrakom života. To, čím sme, je identické s našou pamäťou, ktorá má až neuchopiteľnú hĺbku. Ale nesmie byť poškodená, lebo vtedy je ohrozená aj naša schopnosť prežiť. To všetko platí aj o pamäti národov.