Čína je krajina, ktorej komunistický režim dnes ukazuje svetu ľudskejšiu, pragmatickú a obchodnícku tvár. Je pravda, že v porovnaní s vražednými fázami Maovho vládnutia sa navonok zmenil na nepoznanie, ale je to stále ten istý komunistický režim, ktorý sa neprestáva hlásiť ku svojej kontinuite.
Teda ku kontinuite jedného z najzverskejších režimov v ľudskej histórii, ktorý stál, podľa kapitoly z Čiernej knihy komunizmu z pera francúzskeho historika Margolina, životy 65 miliónov ľudí. Tí zahynuli v koncentrákoch nazvaných v Číne lao-kaj, v štátom organizovaných hladomoroch, na popraviskách i rukami nedospelých „kultúrnych revolucionárov“. Žiadny iný režim na svete vrátane Stalinovho a Hitlerovho nemal toľko ľudských obetí.
Ak vyratúvame obete, nesmieme zabudnúť ani na inváziu čínskych komunistov do Tibetu a na to, čo nasledovalo. Po vtrhnutí do Tibetu v roku 1950 čínski komunisti zabili viac než milión Tibeťanov (asi každý piaty Tibeťan zomrel na následky čínskej okupácie), zničili viac než 6 000 budhistických kláštorov a celú severotibetskú provinciu premenili na akýsi gulag, kde bolo vtedy internovaných až milión ľudí. V Tibete je ešte stále štvrť milióna čínskych vojakov a navyše sa tam prisťahovalo 7,5 milióna Číňanov, ktorí dnes tvoria väčšinu oproti šiestim miliónom pôvodných Tibeťanov. Hoci sa nedá komunistickej čínskej vláde dokázať priamy úmysel spáchať na Tibeťanoch genocídu, kultúrnu genocídu sa určite pokúsila spáchať ničením kultúrnych statkov, kláštorov, umeleckých predmetov, textov.
.popravy dnes
Čínu aj dnes možno označiť za svetového rekordéra v počte oficiálnych popráv. Trest smrti sa v Číne udeľuje dovedna za 68 rôznych trestných činov, medzi ktoré patria i také nenásilné činy ako sprenevera, daňové podvody či korupcia. Niektoré údaje hovoria o 10 000 vykonaných trestoch smrti v Číne za rok.
Organizácia Amnesty International uviedla na základe rôznych zdrojov v roku 2005 počet 3 400 popráv, bude ich však viac – štatistiky tohto druhu sú v Číne oficiálne utajované. V súvislosti s popravami a mučením nemožno nespomenúť osudy stúpencov „sekty“ Falun Gong. Pôvodne ide o skupinu žiakov majstra meditačného a dýchacieho cvičenia menom Li Hong-ži. Možno diskutovať o vedeckom pohľade na tento typ cvičení, ale vražedná zúrivosť, s akou sa v roku 1999 čínski komunisti pustili do tejto, v podstate pokojnej a určite nepolitickej skupiny je zarážajúca. Odôvodnenie, že hnutie šíri predsudky a „ohrozuje sociálnu stabilitu“ znie orwellovsky. Po hromadných internáciách a neľudských mučeniach zomrelo v čínskych väzeniach, podľa údajov exilových členov hnutia, až 3 000 ľudí. Ešte alarmujúcejšie sú správy, že väznení členovia hnutia sú používaní ako živá banka orgánov na transplantácie, ktoré sa stávajú lukratívnym zdrojom príjmu od bohatých cudzincov, ktorí nechcú o ich pôvode nič vedieť. Toto obvinenie vzniesli po svojom vyšetrovaní kanadskí právnici David Kilgour a David Matas. Navyše Falun Gong zdokumentoval až 4 4000 prípadov neľudského mučenia svojich príslušníkov.
.čínsky hriech Sudán
V súvislosti s Čínou a jej podielom na porušovaní ľudských práv nemožno nespomenúť ľudskú katastrofu v Sudáne. Čína konflikt nespôsobila, ale je hlavným zástancom Sudánu na pôde OSN a je i hlavným obchodným partnerom a podporovateľom kriminálneho sudánskeho režimu, ktorý pácha už toľké roky na vlastnom obyvateľstve genocídu. Sudán je najväčším ropným investičným projektom Číny v zámorí. Číňania postavili 1 500-kilometrový ropovod z južného Sudánu k Červenému moru, odkiaľ ropu odvážajú do Číny obrovské tankery. Dá sa pokojne povedať, že sudánsky režim žije a vedie genocídnu vojnu za čínske peniaze. A sudánske ozbrojené sily sú ozbrojené predovšetkým čínskymi zbraňami lietadlami, tankami, delami, guľometmi, ručnými zbraňami a muníciou. Tie používajú aj bojovníci džandžavíd pri zabíjaní ľudí v provincii Darfúr. Podľa odhadov OSN počas vojny v Darfúre zahynulo na násilie a choroby 200-tisíc ľudí.
.čo nenájdete na Google
Takmer pred devätnástimi rokmi sa na námestí Tchien-an-men v Pekingu odohrala dráma, ktorá pohla svedomím sveta. Bolo to ešte pred pádom komunizmu v Československu a v krajinách vtedy komunistickej strednej Európy. Obrovské a mesiac trvajúce protesty študentov, ale i robotníkov a intelektuálov, ktorí žiadali politické reformy a politické slobody, čínska komunistická vláda krvavo potlačila. Strieľalo sa priamo na mieste a popravovalo vo väzeniach. Odhady počtu obetí sú rôzne – od 1 000 až po 10-tisíc, čo bol vtedy sovietsky odhad. A asi 30-tisíc zranených. Dodnes je téma Tchien-an-men v Číne oficiálne tabu a médiá o nej zaryto mlčia. V januári 2006 vyhľadávač Google dokonca po tvrdom nátlaku čínskych úradov súhlasil s cenzúrou jeho čínskej stránky a odstránil z nej všetky zmienky o masakre na námestí Tchien-an-men, ale aj otázky okolo nezávislosti Tibetu, zakázanej sekty Falun Gong, „kultúrnej revolúcie“ či statusu Taiwanu. Ak hľadáte „na Googli“ v Číne ktorúkoľvek z týchto vecí, objaví sa nápis, ktorý vysvetlí, že „podľa miestnych zákonov, nariadení a politiky sa časť výsledkov hľadania nezobrazuje“. Z rovnakých dôvodov je na internete v Číne zablokovaná aj celá Wikipedia (tá nie je cenzurovaná). Ale práve to je tá necenzurovaná pravda o predolympijskej Číne a jej politickom režime.
Teda ku kontinuite jedného z najzverskejších režimov v ľudskej histórii, ktorý stál, podľa kapitoly z Čiernej knihy komunizmu z pera francúzskeho historika Margolina, životy 65 miliónov ľudí. Tí zahynuli v koncentrákoch nazvaných v Číne lao-kaj, v štátom organizovaných hladomoroch, na popraviskách i rukami nedospelých „kultúrnych revolucionárov“. Žiadny iný režim na svete vrátane Stalinovho a Hitlerovho nemal toľko ľudských obetí.
Ak vyratúvame obete, nesmieme zabudnúť ani na inváziu čínskych komunistov do Tibetu a na to, čo nasledovalo. Po vtrhnutí do Tibetu v roku 1950 čínski komunisti zabili viac než milión Tibeťanov (asi každý piaty Tibeťan zomrel na následky čínskej okupácie), zničili viac než 6 000 budhistických kláštorov a celú severotibetskú provinciu premenili na akýsi gulag, kde bolo vtedy internovaných až milión ľudí. V Tibete je ešte stále štvrť milióna čínskych vojakov a navyše sa tam prisťahovalo 7,5 milióna Číňanov, ktorí dnes tvoria väčšinu oproti šiestim miliónom pôvodných Tibeťanov. Hoci sa nedá komunistickej čínskej vláde dokázať priamy úmysel spáchať na Tibeťanoch genocídu, kultúrnu genocídu sa určite pokúsila spáchať ničením kultúrnych statkov, kláštorov, umeleckých predmetov, textov.
.popravy dnes
Čínu aj dnes možno označiť za svetového rekordéra v počte oficiálnych popráv. Trest smrti sa v Číne udeľuje dovedna za 68 rôznych trestných činov, medzi ktoré patria i také nenásilné činy ako sprenevera, daňové podvody či korupcia. Niektoré údaje hovoria o 10 000 vykonaných trestoch smrti v Číne za rok.
Organizácia Amnesty International uviedla na základe rôznych zdrojov v roku 2005 počet 3 400 popráv, bude ich však viac – štatistiky tohto druhu sú v Číne oficiálne utajované. V súvislosti s popravami a mučením nemožno nespomenúť osudy stúpencov „sekty“ Falun Gong. Pôvodne ide o skupinu žiakov majstra meditačného a dýchacieho cvičenia menom Li Hong-ži. Možno diskutovať o vedeckom pohľade na tento typ cvičení, ale vražedná zúrivosť, s akou sa v roku 1999 čínski komunisti pustili do tejto, v podstate pokojnej a určite nepolitickej skupiny je zarážajúca. Odôvodnenie, že hnutie šíri predsudky a „ohrozuje sociálnu stabilitu“ znie orwellovsky. Po hromadných internáciách a neľudských mučeniach zomrelo v čínskych väzeniach, podľa údajov exilových členov hnutia, až 3 000 ľudí. Ešte alarmujúcejšie sú správy, že väznení členovia hnutia sú používaní ako živá banka orgánov na transplantácie, ktoré sa stávajú lukratívnym zdrojom príjmu od bohatých cudzincov, ktorí nechcú o ich pôvode nič vedieť. Toto obvinenie vzniesli po svojom vyšetrovaní kanadskí právnici David Kilgour a David Matas. Navyše Falun Gong zdokumentoval až 4 4000 prípadov neľudského mučenia svojich príslušníkov.
.čínsky hriech Sudán
V súvislosti s Čínou a jej podielom na porušovaní ľudských práv nemožno nespomenúť ľudskú katastrofu v Sudáne. Čína konflikt nespôsobila, ale je hlavným zástancom Sudánu na pôde OSN a je i hlavným obchodným partnerom a podporovateľom kriminálneho sudánskeho režimu, ktorý pácha už toľké roky na vlastnom obyvateľstve genocídu. Sudán je najväčším ropným investičným projektom Číny v zámorí. Číňania postavili 1 500-kilometrový ropovod z južného Sudánu k Červenému moru, odkiaľ ropu odvážajú do Číny obrovské tankery. Dá sa pokojne povedať, že sudánsky režim žije a vedie genocídnu vojnu za čínske peniaze. A sudánske ozbrojené sily sú ozbrojené predovšetkým čínskymi zbraňami lietadlami, tankami, delami, guľometmi, ručnými zbraňami a muníciou. Tie používajú aj bojovníci džandžavíd pri zabíjaní ľudí v provincii Darfúr. Podľa odhadov OSN počas vojny v Darfúre zahynulo na násilie a choroby 200-tisíc ľudí.
.čo nenájdete na Google
Takmer pred devätnástimi rokmi sa na námestí Tchien-an-men v Pekingu odohrala dráma, ktorá pohla svedomím sveta. Bolo to ešte pred pádom komunizmu v Československu a v krajinách vtedy komunistickej strednej Európy. Obrovské a mesiac trvajúce protesty študentov, ale i robotníkov a intelektuálov, ktorí žiadali politické reformy a politické slobody, čínska komunistická vláda krvavo potlačila. Strieľalo sa priamo na mieste a popravovalo vo väzeniach. Odhady počtu obetí sú rôzne – od 1 000 až po 10-tisíc, čo bol vtedy sovietsky odhad. A asi 30-tisíc zranených. Dodnes je téma Tchien-an-men v Číne oficiálne tabu a médiá o nej zaryto mlčia. V januári 2006 vyhľadávač Google dokonca po tvrdom nátlaku čínskych úradov súhlasil s cenzúrou jeho čínskej stránky a odstránil z nej všetky zmienky o masakre na námestí Tchien-an-men, ale aj otázky okolo nezávislosti Tibetu, zakázanej sekty Falun Gong, „kultúrnej revolúcie“ či statusu Taiwanu. Ak hľadáte „na Googli“ v Číne ktorúkoľvek z týchto vecí, objaví sa nápis, ktorý vysvetlí, že „podľa miestnych zákonov, nariadení a politiky sa časť výsledkov hľadania nezobrazuje“. Z rovnakých dôvodov je na internete v Číne zablokovaná aj celá Wikipedia (tá nie je cenzurovaná). Ale práve to je tá necenzurovaná pravda o predolympijskej Číne a jej politickom režime.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.