So záujmom sledujem, ako sa vo vášnivej debate o vlasteneckom zákone začali ožratí tankisti, hysterické vdovičky a čivavovskí prištekávači oháňať úžasným argumentom: každodennou hymnou v kanadských a amerických školách a hustým výskytom zástav na týchto územiach. Majú pravdu.

Iste, kritici Richarda Sulíka, najmä z prostredia SDKÚ, majú pravdu, keď ho označujú za neriadenú strelu.

Kto dal na Haiti viac, Česi alebo Slováci? Otázka nevyzerá férovo: Česi sú v humanitárnej pomoci jedineční, napríklad na pomoc obetiam ničivého cunami v roku 2004 vyzbierali viac než Poliaci, ktorí majú štyrikrát viac obyvateľov.

Nech mi to čerství držitelia titulu Los Campeones del Mundo prepáčia, ale moje rozprávanie nebude v prvom rade o južnej Afrike. Reč bude hlavne o jednej španielskej dŕžave práve na opačnom konci čierneho kontinentu.

Na strednej škole sme sa hrali na štáty. Ja so susedom Orechom sme boli Kanada. Gešo s Maskom boli Švédi. Orech, Gešo a ja sme boli v trojici Paraguaj. Kanada mi bola sympatická odmalička, často práve táto krajina vyhrávala aj moje sólo hry, myslím, že doteraz drží rekordy minimálne v hre valcobedmintonu či žonglopingpongu.

Ako mnohí moji spolupútnici, aj ja som odchovaná na televízore, konkrétne amerických sitcomoch vysielaných ORF1.

Samosprávy majú za sebou prvý štvrtrok a robia ekonomickú bilanciu. Poklesy príjmov sú oveľa väčšie, ako čakali. Viaceré mestá a obce riešia, ako zaplátať výpadky, aby neohrozili svoje základné funkcie. Iné čakajú na dotácie od štátu - neuvedomujú si, že sa zvyšuje ich závislosť od centrálnej vlády.

Možno sa to bude v kontexte s niektorými mojimi predošlými príspevkami zdať trošku protirečivé, ale v piatok budem, ako čerstvo ordinovaný reverend pomerne veľkej cirkvi (18 miliónov členov), oddávať v dedinke Ka'a'awa na ostrove Oahu mojich priateľov. Nemusel som kvôli tomu urobiť veľa. Vyplnil som krátky dotazník, vyhlásil som, že súhlasím so základnou a jedinou premisou (robiť to, čo považujem za správne a nestáť v ceste medzi bohom a ľuďmi) a bolo.

Slovenské televízie pri kupovaní zahraničných seriálov stavajú na istotu, to jest na najosvedčenejšie tituly a na najpočetnejšie a najvernejšie divácke skupiny. Náročnejší diváci majú smolu, tí mladší sa už aj tak dávno presunuli na internet.

"Ja som Dick," podal mi v máji 1995 ruku velikán detektívok zo sveta dostihov a spolu sme vykročili žrebčínom v Topoľčiankach, kde sa celý vesmír skoncentroval do dôležitého detailu: kone akoby Dicka Francisa už dlhé roky dôverne poznali.Chlapík s prešedivenými vlasmi im zavše čosi pošepol do ucha, pohladil ich po chrbte, potľapkal...