Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Dick znovu osedlal Devon Locha

.juraj Mravec .časopis .literatúra

"Ja som Dick," podal mi v máji 1995 ruku velikán detektívok zo sveta dostihov a spolu sme vykročili žrebčínom v Topoľčiankach, kde sa celý vesmír skoncentroval do dôležitého detailu: kone akoby Dicka Francisa už dlhé roky dôverne poznali.Chlapík s prešedivenými vlasmi im zavše čosi pošepol do ucha, pohladil ich po chrbte, potľapkal...

Minulotýždňová správa z agentúr, že vo veku nedožitých deväťdesiatich rokov zomrel bývalý významný džokej a uznávaný autor detektívok ma vrátila pätnásť rokov do minulosti. S Francisom sedíme pri čaji neďaleko bratislavskej dostihovej dráhy a kdesi v ovzduší lieta dramatická spomienka zrejme na rozhodujúci zážitok v živote skvelého džokeja a budúceho spisovateľa, ako ho neskôr opísal v clivej autobiografii Šport kráľovien: "Devon Loch sa s istotou vzniesol nad poslednou prekážkou a čisto pristál pri doskoku. Urazil viac ako štyri míle, zdolal tridsať prekážok a do cieľa Veľkej národnej mu zostávalo len niekoľko stoviek yardov rovinky. Nikdy v živote som nemal taký pocit šťastia, ako vtedy. Vedel som, že zvíťazím vo Veľkej národnej v Aintree... Katastrofa, ktorá nás postihla, bola náhla, strašná a prišla bez najmenšieho varovania pre koňa či jeho jazdca.V zlomku sekundy zadné nohy akoby stuhli a odmietli poslušnosť. Kôň klesol na brucho a nohy roztiahol v čudesnom, neprirodzenom uhle do strán..."
Dick si mieša čaj a vyžaruje pokoru. Často na ten okamih spomína, nevyhne sa mu na žiadnom z tlačových brífingov, na nijakom stretnutí s novinármi. V päťdesiatom šiestom predsa sedlal jedného z najlepších anglických dostihových plnokrvníkov zo stajne Jej Veličenstva kráľovnej matky a mal na dosah sen - do cieľa najťažšieho turfu sveta - liverpoolskej steeplechase mu zostával len nepatrný zlomok cieľovej rovinky, roztrhané pole koní bolo ďaleko za jeho chrbtom, a predsa odchádzal so sklonenou hlavou. Tú otázku si však nesmie odpustiť žiadny novinár: Chceli by ste ten čas vrátiť späť? Vymenili by ste víťazstvo vo Veľkej národnej za všetko, čo bolo potom? Akoby to čakal, lebo bez prípravy vypálil: "Áno! Vymenil by som všetky detektívky za víťazstvo vo Veľkej národnej..." Nebola to póza, ale čosi, čo len ťažko možno pomenovať slovami. Nostalgia? Melanchólia? Isté je, že jeho život, nebyť tragédie v Aintree, by sa pravdepodobne uberal iným ako literárnym smerom. Milióny čitateľov od čias debutujúceho Dead Cert (Betónový tip, 1962) cez The Danger (Nebezpečenstvo, 1983) až po Shattered (Na márne kúsky, 2000) si uvedomujú, o čo by vlastne prišli. Moment, pri ktorom až zamrazí. Lebo len málokedy sme svedkami takej zvláštnej križovatky osudu, ako v prípade tohto rodáka z Pembrokeshire z Južného Walesu. Syn džokeja, ktorý počas druhej svetovej vojny slúžil šesť rokov v Kráľovskom letectve, kde pilotoval bojové lietadlá Spitfire a Lancaster, aby sa potom vyšvihol do sediel koní a zvíťazil vo viac ako 350 dostihoch, zaznamenal vďaka vlastným exceletným kombinačným schopnostiam závratný turf cez regály kníhkupectiev a knižníc celého sveta. A my, poučení jeho zaujímavým životom, dnes už vieme, že Dick Francis vlastne nezomrel. Iba sa vrátil tam, kam ho volalo jeho srdce: do sedla Devona Locha...

Dick Francis/ Britský spisovateľ Richard Stanley Francis sa narodil v roku 1920 v južnom Walese. Počas druhej svetovej vojny bol pilotom RAF, po vojne bol džokejom a dostihovým dopisovateľom. Svoju prvú knihu autobiografiu Šport kráľovien vydal v roku 1957. Svoj prvý román vydal v roku 1962 a do roku 2000 vydával jeden román -detektívku z dostihového prostredia - ročne. Odhaduje sa, že celkový náklad jeho diel bol okolo 70 miliónov kusov. K jeho dielam patria napríklad romány Riskantné remeslo, Knokaut, 13 jazdcov v cieli či jeho posledná samostatná kniha z roku 2006 Koniec stávok. Dick Francis bol držiteľom viacerých ocenení, napríklad Radu britského impéria (1984, 2000). Zomrel 14. februára 2010 vo svojom dome na Kajmanských ostrovoch.


autor je reportérom STV
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite