Často počuť, že Slovensko je rozdelená krajina, že sa tu preto nepočúvame, nerešpektujeme a už dlho aj neznášame. Menej často počuť, že hlavným dôvodom nie je povaha 5 miliónov ľudí, ale nezodpovednosť zopár lídrov.

Všetky materiály boli odovzdané parlamentnej komisii, ktorá vyšetruje možné použitie systému Pegasus proti odporcom bývalej vlády.

Po páde komunizmu sme dostali priestor formovať, v akom prostredí budeme žiť. Vraciame sa ale dnes do prostredia, kde je slobodná vôľa trestaná a ľudskosť podozrivá? Pod lampou sú Katarína Batková, Marcel Zajac a Juraj Rizman ako zástupcovia občianskej spoločnosti.

Keď sa povie švajčiarsky nožík, hneď všetci vieme, čo si máme pod tým predstaviť. Malý, spratný, praktický, okamžite rozpoznateľný. To isté sa nám stane, keď niekto pred nami vysloví spojenie švajčiarsky syr: bledý krajec s typickými obrovskými dierami. Ementál.

Slovensko je rozdelené, rozdrobené, rozoštvané. A nevzniklo to „samopádom“. Spoločnosť, dôkladne vymasírovanú ruskou propagandou, stačilo nasmerovať do košiara populizmu, nenávisti a ukázať im nepriateľa: napríklad tretí sektor.

Protestujúci sa v Banskej Bystrici stretli tento rok už po pätnástykrát.

S Michaelom Jindrom, kultúrnym antropológom z Boston University, sme pred dvoma rokmi v rozhovore rozoberali, akou silnou motiváciou človeka, spoločenského tvora, sú vzťahy. Tie však formuje aj politický kontext. Ako sú na tom vzťahy v Amerike pod vládou Trumpa?

Pamätám si časy, keď k dedinskému, ba i k veľkému futbalu patrili bitky fanúšikov a autobus s hosťami mal občas prepichnuté pneumatiky. A boli aj tragédie. V roku 1985 zostalo po zrážke „divákov“ na štadióne v Bruseli 39 mŕtvych.

Flašíková nahradí na poste Štofaníka, ktorý prevezme riadenie Slovenského rozhlasu.

Začalo to minulý rok stigmatizáciou mimovládok ako zahraničných agentov, pokračuje to v tomto roku zneužívaním štátnych inštitúcií na fabuláciu vážnych obvinení z puču voči študentom, aktivistom a bežným občanom. S cieľom ich zastrašiť a urobiť z nich terče nenávisti.