V týchto časoch sa niečo končí. Zrejme doznieva hodnotový systém prvej československej republiky. Z rozprávania našich starých rodičov si pamätáme spoločenský život, priateľstvá, lásky i sklamania tej doby. Naši rodičia zasa spomínali svojich stredoškolských i univerzitných profesorov. Pamätali si ich mená a väčšinou o nich hovorili s úctou a obdivom. Iste, v časoch komunizmu v tom bolo aj mnoho zidealizovaného, ale z toho rozprávania zaznieval hodnotový systém 20. a 30. rokov dvadsiateho storočia. Naši stredoškolskí profesori, ktorí študovali v tej dobe, sa aj v čase komunizmu výrazne líšili od iných. Všetko zaujímavé, čo na humánnom poli v čase socializmu na Slovensku vzniklo, malo nakoniec korene v atmosfére prvej republiky. Naša generácia o tom počúvala, niečo sama zažila, ale tým sa táto skúsenosť končí.

Všetko sa hýbe akosi sťažka, nemotorne. Ešte aj tomu slnku to trvá, kým sa dostane tam hore o čosi dlhšie, než normálne. Hodinky nepoznajú, čo je presnosť a minútová ručička sa zasekla. Dohodnúť si stretnutie o trištvrte znamená, že ste pedant, ktorý sa niekam ponáhľa. Čas je hustý ako džem z guávy, v ktorom je príliš veľa cukru.

Poznať ju podľa energickej hry na elektrickej gitare, sviežich piesní spytujúcich absurditu života. St. Vincent je uznávanou hudobníčkou, ktorej nový dynamickohravý album má šancu priniesť jej perfekcionistický elektronický rock širokému publiku spoza hraníc nezávislej scény.

Nové mobily sa čoraz viac zameriavajú na tabuľky, pixely a megahertze. Naozaj nové veci pritom ustupujú do úzadia. Zlatú éru mobilných telefónov máme podľa všetkého za sebou, avšak nemusí ísť o zlú vec.

Vyzerá ako pštrosie vajce, ibaže namiesto škrupiny má rapavú pokožku, podobajúcu sa na ihličnatú šišku. Navrchu mu navyše rastie podozrivé, zelené číro. Keď ho však vylúpneme z tejto vtipnej karnevalovej masky, ananás sa nám odmení neopakovateľnou tropickou chuťou.

Nedávno mi jeden arménsky priateľ rozprával, že jeho krajina sa dnes topí v korupcii. Arméni celé dejiny zápasia o holú existenciu, a teraz, keď majú prvýkrát možnosť slobodne budovať svoj život, „idú sa sami zničiť“. Z Poľska zasa počujeme, že ľudia sú už unavení z Tuskovej vlády a znovu začínajú rásť preferencie Kaczynského nacionalistom. V Česku sa pre korupciu „zrútila“ dôvera ľudí v štandardné strany a v prieskumoch víťazia politické útvary, založené na silných jedincoch. Ani Maďarsko s Orbánovou politikou netreba opisovať. Postkomunistické Rumunsko či Bulharsko sledujeme z diaľky a nič im nezávidíme. A dramatické udalosti na Ukrajine nepotrebujú komentár.

Bude opäť štrajk? Po štyroch rokoch hrozí Slovensku opäť štrajk autodopravcov. Lehota, ktorú dala Únia autodopravcom premiérovi na začatie rokovaní o ich požiadavkách, uplynula cez víkend. Roberta Fica žiadali o nižšie pokuty za obchádzanie mýta, možnosť ísť na mýtnom aj do debetu a nižšie sadzby cestnej dane. Chcú tiež od vlády písomné záruky, že na cestách druhej a tretej triedy sa nebude platiť mýto. Ak ich požiadavky nebudú splnené, audopravcovia nevylúčili ani blokádu ciest a hraničných prechodov.

Určite ste už počuli, že keď necháme padať mačku z rozumnej výšky na zem, dopadne vždy na nohy. Bez ohľadu na to, v akej polohe ju pustíme. Môžeme ju pustiť aj v polohe s nohami nahor, počas pádu sa stihne rýchlo otočiť a dopadne bezpečne na nohy.

Jedného dňa nastane chvíľa, keď už tú knihu pod stromček idete kúpiť. Vstúpite do kníhkupectva a postavíte sa pred preplnené novinkové pulty.

Ej, padá, padá listopad... Pri tom všetkom, čo vieme o živote, ten náš zostáva stále veľkým tajomstvom. Počína sa z lásky, rastie v tme, nerozpráva, nedýcha, neprijíma potravu ako my. Vo všetkých kultúrach túto nepatrnú, bezbrannú bytosť považujú za človeka, ktorého chránia, pripravujú mu priestor a podmienky. Keď uzrie svetlo sveta, tešia sa ako pri zázraku. Dieťa ešte nič nevie o živote a zjednotí celú rodinu. Ak na to máme, za dieťa sa poďakujeme, pokrstíme ho, zasvätíme, zapíšeme.