Nová koalícia má v rukách veľkú zodpovednosť. Musí rozhýbať ekonomiku, znížiť dlh, ozdraviť zdravotníctvo, zobudiť školstvo. Ale povinné minimum je iné.

Istá eufória z koalície, ktorá nielenže porazila primitivizmus a hrubosť, ale v ktorej nie sú ani žiadni komunisti a dokonca ovláda základy ekonomickej teórie, je, samozrejme, namieste. Po bolení brucha si lepšie Slovensko zaslúži trošku hodov. Ale iba trošku.

viem, že teraz píšete spoločný program na štyri roky a rozmýšľate, ako zostaviť vládu tak, aby boli všetci ako-tak spokojní. Nechcem Vás pri tom vyrušovať. Len mám pre každého z Vás zopár návrhov.

Na prvý pohľad sa zdá toto: František Mikloško a Vladimír Palko odchádzajú z verejného života a s nimi odchádza aj celý jeden spôsob videnia sveta. Veľká prehra - ich osobne, aj ich videnia sveta. Myslím si, že tento prvý pohľad klame.

Škandál Smeru so sponzormi pripomína, že od začiatku nejde o stranu, ale o obchodnú spoločnosť. A Bohumil Hanzel, ktorý to celé vytiahol, je zrazu hrdina. Lenže lacný hrdina. Bižutéria.

Keď sa človek v týchto dňoch díva na mŕtve bilbordy, keď počúva frázy tých, ktorí chcú naše hlasy, keď sa rozhliadne kdekoľvek po volebnom Slovensku, nemôže z toho zistiť, že sa blížia dôležité voľby. Budú vôbec voľby?

Prst, ktorým predseda vlády ukázal na financovanie SDKÚ, bol čarovný. Akú váhu má protikorupčná reč šéfa mimoriadne korupčnej koalície? Ale pozor – aká je jeho alternatíva, ak je natoľko ľahkým terčom?

Spor o nečisté financovanie SDKÚ je čoraz viac bizarný. Vedie ho nástenkou, emisiami či pozemkami opakovane usvedčený komplic, odpovedá mu Palackov patrón. A obaja hovoria o čistote.

Na prvý pohľad sa zdá, že to bude najmä rok parlamentných volieb, ktoré predurčia, aké bude Slovensko ďalšie štyri roky. Ak by to tak bolo, je to takmer beznádejný rok. Ale – nie je to tak.

Kšeftovanie s pozemkami, ktoré sa za Fica prevalilo už druhý krát, nie je len ďalšia kauza jednej skorumpovanej vlády. Je to aj správa o tom, čím je naplnené samostatné Slovensko a akí sme my, jeho občania.