Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bez Palka s Mikloškom?

.štefan Hríb .časopis .kritická príloha

Na prvý pohľad sa zdá toto: František Mikloško a Vladimír Palko odchádzajú z verejného života a s nimi odchádza aj celý jeden spôsob videnia sveta. Veľká prehra - ich osobne, aj ich videnia sveta. Myslím si, že tento prvý pohľad klame.

Františka Mikloška aj Vladimíra Palka poznám dve desiatky rokov. Často sme sa nezhodli, občas sme sa pohádali, najmä s Mikloškom, keď išlo o postoj KDH k vstupu Slovenska do NATO. Máme iný názor na Kosovo, tak trochu aj na Rusko, a podľa mňa stále ešte aj na váhu katolicizmu na Slovensku. Napriek tomu poviem toto: tí dvaja ľudia mi dali nádej, že v politike možno ostať normálny, nekradnúť a kvôli moci neobetovať svoju dušu. Mikloško bol predseda parlamentu, podpredseda strany, člen koaličnej rady, jeden z kľúčových aktérov porážky Mečiara. Palko bol námestník československej tajnej služby, minister vnútra, podpredseda strany. Napriek tomu sa ani jeden nezbláznil. Niečo o tom viem.
Poviem tri dôkazy.
Prvý - keď lídri SDK v roku 1998 použili KDH, a potom ho chceli zničiť, tí dvaja sa do KDH vrátili a napriek neprajnosti povrchných médií a odporu väčšiny verejnosti ho takmer z nuly vrátili do parlamentu. Nepoznám veľa podobných príkladov lojality k prostrediu svojej strany napriek veľkým osobným rizikám a malej šanci na úspech. Je jedno, čo si kto myslel o KDH. Hovorím o lojalite, ktorá sa tu nenosí.
Druhý - títo dvaja ľudia odišli z Dzurindovej koalície, keď tá nedodržala záväzok, pričom ju nepotopili, hoci mohli. Je jedno, že išlo o výhradu svedomia, ktorá sa mnohým nezdá dôležitá. Kľúčové je, že pre princíp, ktorý oni považovali za dôležitý, opustili moc, ale nespojili sa vzápätí s vtedajšou opozíciou. Znovu, nepoznám veľa podobných príkladov ľudskej integrity.
Tretí dôkaz - ich spôsob odchodu z parlamentu. Skúsili šťastie s KDS, lebo to dlhovali svojim voličom. Keď videli, že podpora je na samostatný postup malá, skúsili ešte rokovať o spolupráci s Bugárom, ale keď zistili, že jeho ponuka je ponižujúca (len Mikloško, nie Palko, Minárik, ani Bauer), spoločne poďakovali a už nekandidovali. Nie je veľa takýchto dôstojných koncov.
A teraz k tomu, či odchádza ich videnie sveta a či je to ich porážka.
Nie, neodchádza, a nie, nie je.
Lebo čo je ich videnie sveta? Realizmus.
Oni, verní katolíci, boli hlasnými kritikmi cirkvi. Nikto iný z politikov sa neodvážil pomenovať zlyhanie kardinála Korca tak ako Vladimír Palko.
Oni, verní členovia KDH, odmietli spoluprácu svojho hnutia so Smerom, a radšej z kaziaceho sa KDH odišli, než aby sa stali súčasťou vtedajšieho pochodu oportunizmu.
Oni, hrdí Slováci, neživili mýty o vlastnom národe a vždy chceli spoluprácu s Maďarmi. Mikloško na začiatku odmietol matičný jazykový zákon, Palko na konci ako jediný Slovák hlasoval proti zákonu, ktorý trestá našich Maďarov, ak požiadajú aj o občianstvo MR.
A napokon oni, najväčší vyznávači koreňov európskej civilizácie, najhlasnejšie kritizovali neslobodné pomery v EÚ a hlasovali proti Lisabonskej zmluve, ktorá neslobodu ešte prehlbuje.
Môže toto videnie sveta odísť? A čo tu potom ostane? Bez realizmu nebude Slovensko štátom, ale len územím, vláčeným momentálnymi náladami, ilúziami a omamným marketingom mocných.
Áno, tentoraz Slovensko odmietlo Palkov a Mikloškov svet. Ale - čia je to porážka?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite