Ak šéf koalície, ktorá rozkráda miliardy, ukazuje na čudné transakcie konkurencie, je to cynický kalkul. Kradneme my, ale veď aj oni kradli, povedal vlastne Fico. My máme nástenku, pozemky a Lutken, ale oni mali Palacku a financovanie a Branisko. Zúfalé. Podlé. Jeho rečou – prasacie.
Navyše, ak šéf vlády pár mesiacov pred voľbami ukázal akési tajné zmluvy, týkajúce sa SDKÚ, je dôvodne podozrivý, že zneužíva tajnú službu na diskreditáciu politických protivníkov. Samozrejme, pred ním tajnú službu (napríklad v kauze skupinka) zneužil aj Dzurinda, ale to hádam nie je ospravedlnenie. Mať stále znovu premiéra, ktorý zneužíva SIS, je pre slobodu nás všetkých mimoriadne nebezpečné.
Ale ak má aj Fico naozaj všetky informácie len od bývalých členov SDKÚ, ako tvrdí, je to škandál. Kto sú tí ľudia? Bratislavskí krstní otcovia? On im verí? Im, pravičiarom, čo podľa neho nemajú sociálne cítenie a slúžia len záujmom kapitálu? A ešte – prečo títo ľudia mlčali v čase, keď sa čudné financovanie SDKÚ dialo a oni boli členmi tejto strany? Nemajú náhodou tajné informácie a zmluvy práve preto, že boli spolustrojcami týchto podvodov? Aj v tomto bol Ficov vystretý prst falošný.
Úplne najväčšia hanebnosť celého Ficovho útoku je však v inom. „Keď budú pokračovať isté veci, tak budeme aj my pokračovať,“ povedal zjavne smerom k opozícii, a prezradil tým aj to, čo možno nechcel. Porozumel som jeho odkazu takto: ak bude opozícia príliš kritizovať vládu za korupciu, vytiahneme ďalšie jej škandály, ak sa však dohodneme, že si budeme kradnutie navzájom tolerovať, verejnosť sa už nič podstatné nedozvie. Porozumel som dobre? Toto je najstrašnejšia správa tohto roka, strašnejšia než roztomilá pani Lutken. Odkaz šéfa vlády šéfovi opozície, že prímerie je možné, ak bude vzájomne výhodné, je nevídaným priznaním o korupčných pomeroch v celej slovenskej politike. Tento výrok by mal stačiť na celoživotnú diskreditáciu Roberta Fica, pretože je nielen ponukou na zahladenie stôp, ale aj korunným dôkazom o barbarskom spôsobe jeho uvažovania.
Lenže také jednoduché, aké by to chcel mať Dzurinda (veď vidíte, že problém je Fico, nie SDKÚ), to nie je. Áno, bol to Ficov odpútavací manéver od aktuálnych škandálov jeho vlády. Áno, bolo to od neho zákerné a asi aj siskárske. Ale – čože to zaznelo o firme, ktorá prevzala 22-miliónový dlh SDKÚ? Že mala jedného zamestnanca a existenčné problémy? Že to vlastne bola garážová firma? A že za ňu vo Švajčiarsku ručila podivná osoba s prepojením na Cyprus? A že SDKÚ posielala ťažké milióny na akúsi ďalšiu firmu, sídliacu v Palackovom Londýne s prepojením na Karibik? To sú čo za operácie lídra pravice?
Tu končia všetky vtipy – ak je z toho len polovica pravda, a nikto to opäť podrobne nevysvetlí, mal by to byť koniec všetkých, ktorí za financovanie v SDKÚ zodpovedajú. Nie kvôli nim. Kvôli menu SDKÚ. Mimochodom, práve nastala chvíľa nových či budúcich tvárí tejto strany, ktorí sa až doteraz tvária, že o ničom podozrivom v SDKÚ vlastne nevedia. Čo teraz povedia Eugen Jurzyca, Miroslav Beblavý, Iveta Radičová a všetky spriaznené inštitúty? Čo povie o transparentnosti SDKÚ Transparency? Že je to všetko nedokázateľné, že Ficovu hru nehrajú a že dôležité sú reformy, nie minulosť? Môžu, nech sa páči, ale takto nebude možné poraziť Fica. Ak sa opozícia jasne neodlíši v korupcii, v pretekoch populizmu s ním nemá šancu.
Ficov útok ukázal odporný zosuv slovenskej politiky – od súťaže, kto má lepšie riešenia, sme už roky vťahovaní do smutných pretekov, kto je menší darebák. Dnes sme už v semifinále. Finále zrejme príde hneď po voľbách.
Navyše, ak šéf vlády pár mesiacov pred voľbami ukázal akési tajné zmluvy, týkajúce sa SDKÚ, je dôvodne podozrivý, že zneužíva tajnú službu na diskreditáciu politických protivníkov. Samozrejme, pred ním tajnú službu (napríklad v kauze skupinka) zneužil aj Dzurinda, ale to hádam nie je ospravedlnenie. Mať stále znovu premiéra, ktorý zneužíva SIS, je pre slobodu nás všetkých mimoriadne nebezpečné.
Ale ak má aj Fico naozaj všetky informácie len od bývalých členov SDKÚ, ako tvrdí, je to škandál. Kto sú tí ľudia? Bratislavskí krstní otcovia? On im verí? Im, pravičiarom, čo podľa neho nemajú sociálne cítenie a slúžia len záujmom kapitálu? A ešte – prečo títo ľudia mlčali v čase, keď sa čudné financovanie SDKÚ dialo a oni boli členmi tejto strany? Nemajú náhodou tajné informácie a zmluvy práve preto, že boli spolustrojcami týchto podvodov? Aj v tomto bol Ficov vystretý prst falošný.
Úplne najväčšia hanebnosť celého Ficovho útoku je však v inom. „Keď budú pokračovať isté veci, tak budeme aj my pokračovať,“ povedal zjavne smerom k opozícii, a prezradil tým aj to, čo možno nechcel. Porozumel som jeho odkazu takto: ak bude opozícia príliš kritizovať vládu za korupciu, vytiahneme ďalšie jej škandály, ak sa však dohodneme, že si budeme kradnutie navzájom tolerovať, verejnosť sa už nič podstatné nedozvie. Porozumel som dobre? Toto je najstrašnejšia správa tohto roka, strašnejšia než roztomilá pani Lutken. Odkaz šéfa vlády šéfovi opozície, že prímerie je možné, ak bude vzájomne výhodné, je nevídaným priznaním o korupčných pomeroch v celej slovenskej politike. Tento výrok by mal stačiť na celoživotnú diskreditáciu Roberta Fica, pretože je nielen ponukou na zahladenie stôp, ale aj korunným dôkazom o barbarskom spôsobe jeho uvažovania.
Lenže také jednoduché, aké by to chcel mať Dzurinda (veď vidíte, že problém je Fico, nie SDKÚ), to nie je. Áno, bol to Ficov odpútavací manéver od aktuálnych škandálov jeho vlády. Áno, bolo to od neho zákerné a asi aj siskárske. Ale – čože to zaznelo o firme, ktorá prevzala 22-miliónový dlh SDKÚ? Že mala jedného zamestnanca a existenčné problémy? Že to vlastne bola garážová firma? A že za ňu vo Švajčiarsku ručila podivná osoba s prepojením na Cyprus? A že SDKÚ posielala ťažké milióny na akúsi ďalšiu firmu, sídliacu v Palackovom Londýne s prepojením na Karibik? To sú čo za operácie lídra pravice?
Tu končia všetky vtipy – ak je z toho len polovica pravda, a nikto to opäť podrobne nevysvetlí, mal by to byť koniec všetkých, ktorí za financovanie v SDKÚ zodpovedajú. Nie kvôli nim. Kvôli menu SDKÚ. Mimochodom, práve nastala chvíľa nových či budúcich tvárí tejto strany, ktorí sa až doteraz tvária, že o ničom podozrivom v SDKÚ vlastne nevedia. Čo teraz povedia Eugen Jurzyca, Miroslav Beblavý, Iveta Radičová a všetky spriaznené inštitúty? Čo povie o transparentnosti SDKÚ Transparency? Že je to všetko nedokázateľné, že Ficovu hru nehrajú a že dôležité sú reformy, nie minulosť? Môžu, nech sa páči, ale takto nebude možné poraziť Fica. Ak sa opozícia jasne neodlíši v korupcii, v pretekoch populizmu s ním nemá šancu.
Ficov útok ukázal odporný zosuv slovenskej politiky – od súťaže, kto má lepšie riešenia, sme už roky vťahovaní do smutných pretekov, kto je menší darebák. Dnes sme už v semifinále. Finále zrejme príde hneď po voľbách.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.