Nájdených 3639 výsledkovpre výraz „.wud“
Zoradené podľa
.týždeň

30 po Titovi

.daniel Bútora .časopis 09.05.2010

Môžu ľudia v dobrom spomínať na človeka, ktorý v krajine vládol tvrdou, autoritatívnou rukou, zatváral svojich protivníkov a zaviedol cenzúru? Odpoveď je prostá: ľudia často v dobrom spomínajú aj na horšie veci. V tomto prípade spomínajú na muža, ktorý rukou diktátora zachránil krajinu pred dvoma horšími diktatúrami, a ktorý tri desaťročia vládol krajine, ktorá dnes už neexistuje. Juhoslovanský prezident Josip Tito je aj tridsať rokov po svojej smrti v máji 1980 mnohými ľuďmi v následníckych štátoch bývalej Juhoslávie rešpektovaný a dokonca uctievaný. A to napriek tomu, že krajina, ktorej vládol, desať rokov po jeho smrti upadla do série vojen a ekonomického poklesu.

.týždeň

Nine

.zuzana Mojžišová .časopis .film 16.05.2010

Začiatkom šesťdesiatych rokov nakrútil Federico Fellini snímku 8 ½, trochu ironizujúcu poctu ľuďom od filmu, trochu surrealistický príbeh o tvorbe, o prelínaní umeleckej a súkromnej roviny života, fantázie a práce, o autorskej zodpovednosti, strastiach popularity...

.týždeň

Čo sa deje s Pravdou?

.martin Hanus .eva Čobejová .časopis .médiá 03.04.2010

Denník Pravda prežíva turbulentné časy. S novým majiteľom prišla aj nová šéfredaktorka so svojimi ľuďmi. A denník sa pred našimi očami mení. Čo je za tým?

.týždeň

Poznámka na záver

.martin Leidenfrost .časopis .európa 21.02.2010

Raz, bolo to dávno, som nečakane priviedol skupinku mladých žien k tomu, aby začali snívať. Bol som vtedy mladý a depresívny, veľa som spal, len zriedkavo som vychádzal z domu a zaoberal som sa myšlienkami, o ktoré za hranicami mojej izby nejavil nikto záujem. Raz, prekvapivo medzi ľudmi, vyskúšal tento mladík s depresiami jednu zo svojich myšlienok na skupinke mladých Rakúšaniek.

.týždeň

Píše Alexander Tomský

.alexander Tomský .časopis .osobnosti 24.01.2010

Největší událostí ledna je teď sníh, a to proto, že nespadl jak má, na hory, ale do ulic. A tam, v době globálního oteplování, nemá vůbec co dělat. Sníh má v Česku dvě jména, buď je to nadílka a pochází z klasických ladovských vánoc pozdní doby ledové nebo je to nadělení, čili kalamita.

.týždeň

Staré hriechy SĽS

.dušan Miškovič .časopis .kritická príloha 29.11.2009

V stredu 1. marca 2006, niekoľko mesiacov pred parlamentnými voľbami, rozpustil Najvyšší súd po prvý a jediný raz v novodobej histórii Slovenska politickú stranu, Slovenskú pospolitosť – Národnú stranu. Subjekt, ktorý si vytvorilo občianske združenie Slovenská pospolitosť, dodnes verejnosti známe najmä pre svoje tmavomodré uniformy pripomínajúce tie gardistické a fakľové sprievody v slovenských mestách, je fakticky odstavený od možnosti kandidovať. Absolútne precedentným rozhodnutím, ktoré bolo postavené z veľkej časti na interpretácii jej takzvaného Ľudového programu, súd dáva krajnej pravici jeden z najťažších úderov za ostatných 15 rokov, počas ktorých slovenská demokracia zvádza boj s politickým extrémizmom. Jej vtedajší „vodca“ Marián Kotleba vyhlasuje, že i v nacistickom Nemecku dostal bulharský komunista, podozrivý zo zapálenia Ríšskeho snemu, možnosť obhájiť sa na poriadnom súde. Pospolitosť podľa neho nie. A tajomne dodáva, že členovia hnutia sa volieb zúčastnia, pravdepodobne na kandidátke inej, už existujúcej politickej strany. O krátky čas sa ukáže, že chrbát, po ktorom sa chcú lídri Pospolitosti vyštverať až do parlamentu, im nastaví Slovenská ľudová strana. Niekde tu sa začínajú rodiť argumenty pre najnovší výstrelok štátnej protiextrémistickej politiky, návrhu Generálnej prokuratúry na rozpustenie tejto partaje. Návrhu, ktorý paradoxne neprišiel v roku 2006 či 2007, i keď sa o tom vtedy šuškalo. Generálna prokuratúra navrhuje SĽS rozpustiť dnes. Je jeseň 2009, pomaly eskaluje napätie spôsobené neriešením rómskeho problému a slovenská krajná pravica začína rozpoznávať, že takzvané protesty proti cigánskemu teroru sú skvelou príležitosťou na vlastné spropagovanie sa v očiach verejnosti a získanie bodov pred blížiacimi sa parlamentnými a komunálnymi voľbami. Stovky jej prívržencov obchádzajú rómske osady a miestni obyvatelia, unavení neschopnosťou všetkých minulých vlád, ktoré často zúfalú situáciu v okolí osád ignorovali, im nadšene tlieskajú. Taktika pravicových radikálov a extrémistov sa za uplynulé tri roky výrazne zmenila. A Slovenská ľudová strana v nej už dávno nehrá významnejšiu úlohu.

.týždeň

Obyčajná kríza?

.štefan Hríb .časopis .editorial 01.08.2010

Zdá sa to jasné – koalícia má problém, lebo Matovič vydiera, má čudné požiadavky a nezmyselne zdržuje vládu a parlament. Myslím si opak – koalícia nenarazila na problém s Obyčajnými ľuďmi, ale na vlastný.

.týždeň

Na periférii je pre mňa centrum

.časopis .rozhovor 10.01.2010

Aby sa vyhol vojenskej službe prišiel v roku 1976 do Československa. Učil francúzštinu, priatelil sa s výtvarníkmi, ktorí nemohli vystavovať a s ľuďmi, ktorí boli kritickí voči komunistickému režimu. Hoci je vyštudovaný filozof, radšej má umenie, ktoré je podľa neho lekciou pokory. Étienne Cornevine.

Sulík: Je silný dôvod na to, aby hlavní aktéri kauzy Gorila sedeli vo väzbe

Sulík: Je silný dôvod na to, aby hlavní aktéri kauzy Gorila sedeli vo väzbe

.redakcia .slovensko 16.10.2019

Je silný dôvod na to, aby hlavní aktéri kauzy Gorila sedeli vo vyšetrovacej väzbe, pokiaľ je v údajnej nahrávke z kauzy to, čo už v skorších prepisoch. Vyhlásil to líder opozičnej SaS Richard Sulík s tým, že nezávislý a spravodlivý súd by mal rozhodnúť, čo s týmito aktérmi následne urobí.

30 rokov „po“

30 rokov „po“

.eugen Korda .názory 14.10.2019

Redakcia .týždňa pripravila sériu rozhovorov s „ľuďmi novembra '89“. Mnohých viac, či menej verejne známych osobností sa spýtame, čo sa po páde komunizmu zmenilo v ich životoch.