Názov kapely je zásadná vec. Preto tie zdanlivo nedôležité názvy ako Načo názov, Ještě sme se nedohodli a podobne. Sú za nimi hodiny dohadov a vyčerpávajúcich úvah, ktoré nikam neviedli. Ja mám rada dadaistické názvy našich domácich kapiel, ktoré hrajú čosi, čo môj kamarát z Ostravy nazýva „bratislavský spodný prúd“. To je špecifický druh hudby neumelých, idealistických kapiel garážového typu, ktoré mali taký pretlak, až vybuchli ako supernova. Väčšina z nich už neexistuje.

Je nesporne najznámejším ovocím na celom svete. Práve vďaka nemu vraj nechodíme po svete nahí, ako nás pánboh stvoril, ženy musia rodiť v bolestiach a muži sa zas lopotiť, aby v pote tváre získali plody zeme.

Hoci britskí zákonodarcovia pribrzdili Davida Camerona v odhodlaní zaútočiť na Sýriu, v čase našej uzávierky sa zdalo, že USA sú pripravené na rýchlu vojenskú akciu. Dôvodom bol čierny 21. august – teda silné podozrenie, že Assadov režim použil zakázaný jedovatý plyn, ktorý zabil stovky ľudí vrátane detí.

Jedna vec sú migranti z moslimských krajín, ktorí si „preskákali“ martýrium na úradoch, už ovládajú minimálne základy slovenčiny a sú plnohodnotne zapojení do našej spoločnosti. Ale ako je to s tými moslimami, ktorí na Slovensko prichádzajú – aj z dôvodu rozvrátených pomerov v ich krajinách? Aj takýmto ľuďom sa venuje Liga za ľudské práva (HRL).Šéfka HRL Zuzana Števulová upozorňuje na zásadný rozpor. Slovensko síce oficiálne prijalo koncepciu integračnej politiky, no podľa HRL v praxi príliš integrácia nefunguje. Neexistujú nijaké štatistiky o tom, koľko cudzincov je u nás z moslimských krajín. Je však preukázané, že sú tu sledovaní.

Keď normálnemu Čechovi alebo Slovákovi spomeniete poľské potraviny, predstaví si hocičo, len nie skutočne kvalitnú stravu. Ibaže to, čo sa vozí do slovenských a českých obchodov a čo vytláča predovšetkým svojou cenou domácu českú a slovenskú produkciu, je väčšinou to najhoršie, čo sa v skutočnosti v Poľsku vyrába. V samotnom Poľsku sa predávajú omnoho lepšie potraviny, než aké sa vozia k nám. Mimochodom, dnes som sa prechádzal po Varšave a chcel som kolegom, ktorí sa zišli v našej novinárskej skupine, kúpiť niečo z českých potravín alebo prinajhoršom aspoň české pivo, či trebárs Becherovku.

V niečom mal Freud pravdu. Čuch je skutočne jedným z výrazných spojení medzi nami a ostatnými živočíchmi na Zemi. Je to jedna z večných pripomienok našej zvieracej podstaty.

Štefan Hríb v editoriali (.týždeň 29/2013) hľadal odpoveď na provokatívnu otázku, ktorú mu položil hudobník a architekt Matúš Vallo: Prečo tu žiť? Ukázalo sa, že táto otázka zaujíma veľa našich čitateľov. Otvárame preto diskusiu, v ktorej sa hľadajú dôvody, prečo tu ostať, prečo sa sem vrátiť alebo, prečo tu už viac nežiť.

Nová česká vláda zvýšila minimálnu mzdu. Napriek vyšším českým priemerným platom bude ich minimálna mzda aj po zvýšení nižšia ako tá naša. A to slovenskí odborári navrhujú ešte jej ďalšie zvýšenie o 8 percent na 365 eur. S dvakrát takou nezamestnanosťou ako Česká republika by sme však minimálnu mzdu mali skôr rovno zrušiť.

U nás doma sa všetko točilo okolo Kozmosu. Časopis Kozmos je astronomický časopis, ktorému šéfovala naša mama. Nebola v strane, a tak namiesto „šéfredaktorka“ stálo v tiráži: „poverená vedením redakcie“. Taký bol socík osemdesiatych rokov: Malátny voči vnútornému nepriateľovi. Zato u nás doma to žilo. Keď bolo po uzávierke, rozkladali sa stránky s predtlačeným časopisom na koberci v obývačke a mama sa obracala k ujovi Lackovičovi, technickému redaktorovi a rodinnému kamarátovi: „Milanko, a nie je tá obloha priveľmi sivá?“

Nový Superman, operujúci aj v našich kinách od 20. mája pod krycím názvom Muž z ocele, bol jedným z najočakávanejších veľkých letných filmových blockbusterov. Asi zaslúžene, pri jeho zrode sa totiž zišli dvaja velikáni súčasného Hollywoodu, scenáristi, režiséri, producenti a vôbec, multitalentovaní tvorcovia Zack Snyder a Christopher Nolan.