Akurát som zistil, že z českých potravín nemajú vo varšavských obchodoch vôbec, vôbec nič. Zo slovenských detto. Dokonca ani české pivo nemali – asi popri dvadsiatich poľských značkách som v jednom obchodíku vypátral dve plechovky plzne, a tým sa to končilo. Becherovka zmizla z varšavských regálov po metylovej afére, ktorá v Česku zabila desiatky ľudí, a už sa tam nevrátila. No nejde o české alebo slovenské potraviny. V poľských obchodoch totiž neboli ani nemecké, ani rakúske, ani maďarské – len a len poľské. Možno keby som zašiel do nejakého obrovského hypermarketu, vyzeralo by to trochu inak, ale v tých piatich varšavských samoobsluhách menšej a strednej veľkosti to bolo takto.
A tiež kvalita, ako som už napísal, je celkom iná. V Poľsku sa totiž robia dobré a niekedy aj úžasné veci. Napríklad vo firme Olewnik, kde som dnes bol a ktorá má základňu v poľnohospodárskom kraji asi sto kilometrov na severozápad od Varšavy. Rodinná firma asi s tisíckou zamestnancov má obrat nejakých 100 miliónov eur ročne a nepatrí v Poľsku do prvej päťky najväčších, ale len do prvej desiatky. No predovšetkým údeniny, ktoré produkujú pod značkou Stara Wedzarnia (Stará udiareň), sú niečím, čo v českých a slovenských obchodoch medzi poľskými potravinami nenájdete. Párky z 80 percent chudého hovädzieho a z 5 percent teľacieho, údené kačacie prsia alebo ich verzia kabanosu – také lahôdky by mohli konkurovať hoci aj maďarskej saláme. Lenže Olewnik vyváža len päť percent svojej produkcie. Viac sa mu vyvážať nevyplatí. Na svoje lahôdky má dosť zákazníkov v Poľsku. Škoda, pretože keby tie svoje výrobky do Česka a na Slovensko vozil, tak by sa o poľskom kabanose začalo hovoriť s rovnakou nábožnou úctou, akej sa od čias môjho detstva teší maďarská saláma od Picka zo Szegedu. Na druhej strane, je pravda, že by sa asi ťažko predával medzi lacnými údeninami v Lidli či v Kauflande.
Autor je redaktor MF DNES a Lidových novín.
A tiež kvalita, ako som už napísal, je celkom iná. V Poľsku sa totiž robia dobré a niekedy aj úžasné veci. Napríklad vo firme Olewnik, kde som dnes bol a ktorá má základňu v poľnohospodárskom kraji asi sto kilometrov na severozápad od Varšavy. Rodinná firma asi s tisíckou zamestnancov má obrat nejakých 100 miliónov eur ročne a nepatrí v Poľsku do prvej päťky najväčších, ale len do prvej desiatky. No predovšetkým údeniny, ktoré produkujú pod značkou Stara Wedzarnia (Stará udiareň), sú niečím, čo v českých a slovenských obchodoch medzi poľskými potravinami nenájdete. Párky z 80 percent chudého hovädzieho a z 5 percent teľacieho, údené kačacie prsia alebo ich verzia kabanosu – také lahôdky by mohli konkurovať hoci aj maďarskej saláme. Lenže Olewnik vyváža len päť percent svojej produkcie. Viac sa mu vyvážať nevyplatí. Na svoje lahôdky má dosť zákazníkov v Poľsku. Škoda, pretože keby tie svoje výrobky do Česka a na Slovensko vozil, tak by sa o poľskom kabanose začalo hovoriť s rovnakou nábožnou úctou, akej sa od čias môjho detstva teší maďarská saláma od Picka zo Szegedu. Na druhej strane, je pravda, že by sa asi ťažko predával medzi lacnými údeninami v Lidli či v Kauflande.
Autor je redaktor MF DNES a Lidových novín.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.