Tak sme sa dočkali. Po dvoch mesiacoch diskusií o tom, z čoho a o koľko zaplatíme viac daní a odvodov, odhalilo ministerstvo financií aj plán úspor.

Japonský prozaik Kenzaburó Óe predkladá pred hlavného hrdinu knihy, prezývaného Vrabčiak, neriešiteľnú, bezvýchodiskovú situáciu - jeho manželka porodí dieťa s veľmi závažným poškodením mozgu.

Akcia R bola 29. augusta 1950 demonštráciou sily moci komunistickej totality. Spomienkové a ďakovné stretnutie v kňazskom seminári v Badíne 29. augusta 2010 bolo po šesťdesiatich rokoch demonštráciou lásky tých, ktoré nezabudli a bez zatrpknutosti odpustili.

Aj programátori majú svoj foklór. A má to aj veľmi tradičný názov – veľkonočné vajíčka. Nejde však o žiadne zdobenie kraslíc robotom, hoci aj taký už existuje. Ide o virtuálnu obdobu ľudového zvyku hľadať po záhrade skryté vajíčka a zajace.

Spisovateľ a kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák tvrdí, že zo všetkého najviac sa potrebuje svojej práce vzdávať. Nesmie sa na ňu pútať, k tomu, čo sa mu podarilo ani čo sa nedarí. Preto medituje, modlí sa a odchádza do samoty.

Čau Emil, čítam noviny a zabávam sa. Búranie sôch. O tom som ti písal. Ale nenapadlo mi to, čo som sa dočítal v novinách. Bolo tam napísané, že búranie sôch je veľmi nekultúrna tradícia. S tým súhlasím, preto som navrhol, aby sa stavali sochy zvieratám, že tie nikomu nevadia. A bolo tam ešte napísané, že dnes sa sochy nebúrajú len z ideologických dôvodov, ale len tak.

Poľský miliardár Tadeusz Golebiewski je jedným z tých ľudí, ktorí si v posledných dvadsiatich rokoch robia, čo chcú. Po celej krajine sa stal známym v deväťdesiatych rokoch, keď kúpil starý komunistický hotel v Mikolajkách pri Mazurských jazerách a zrekonštruoval ho do podoby obrovského štvorhviezdičkového luxusu s konferenčnými sálami, akvaparkom, všetko v mramore, zlate a prepychu.

Nech to už znie akokoľvek, rok 2011 bude pre finančný sektor predovšetkým rokom regulácie, rokom dopadov regulácií, ktoré už boli prijaté a tých, ktoré sa ešte len pripravujú.

Vedieť sa pozerať na utrpenie a netrpieť si vyžaduje nadľudské úsilie a aj trochu cviku. Aspoň zo začiatku. Keď prídete prvýkrát do Ázie alebo do Afriky, alebo do rómskej osady, môže vás z toho až zachvátiť hnev. „Prečo sa, dočerta, viac nesnažia!!!” alebo „Prečo, preboha, tých psíkov radšej neutratia!”, alebo „Takto nechať dieťa bosé v tej zime!!”.

Priznám sa, tieto medziprezidentské voľby mi boli jasné asi ako pravidlá amerických športov – vôbec. Teraz tomu už trošku rozumiem, ale stále mám pocit, že som sa namáhal zbytočne.