Nepálska muzika nie je len o tradičných bubienkoch, flautičkách a husličkách. O tom, že tu fičí aj tvrdý rock, sa presvedčili tisíce ľudí, keď videli mojich Nepálcov hrať na nedávnej šnúre po Slovensku. Starý rock je vlastne hudba, s ktorou sa tu práve príchodzí turista stretne najskôr, keď vhupne do jednej z desiatok rockových krčiem v centre Káthmandu alebo Pokhary. Vojde tam preto, že začuje hrať starých Floydov, Zeppelinov, AC/DC, Boba Marleyho, ale aj novších Radiohead či Adele. Všetky kapely hrajú ten istý výber, asi sto pesničiek, a takmer všetky ich hrajú rovnako. Po roku či dvoch prestane do týchto krčiem chodiť, lebo už nemôže počuť Creep či Stairway to Heaven. Vtedy začne rozmýšľať, či tu vlastne existuje kvalitná pôvodná tvorba.

O tom, že hľadanie práce je tvrdá práca, sme už v .týždni nedávno (36/2012) písali. Popri osobných a virtuálnych sieťach, ktoré uchádzač o prácu môže využiť, sme okrajovo spomenuli aj personálne a pracovné agentúry. S čím všetkým môžu potenciálnemu zamestnancovi pomôcť?

Autor románov a hier Viliam Klimáček finišuje s režírovaním svojej hry Dlhá noc v divadle elledance, nedávno produkoval predstavenie Poker Face v GUnaGU. Keď mu jedna činnosť začne liezť na nervy, teší sa, že vždy môže utekať k ďalším dvom.

Detské ihrisko, deti sa hrajú v pieskovisku, dve matky sa stretli po dlhšom čase. „Kde máte Kristínku?“ pýta sa prvá. „Od septembra chodí do škôlky,“ odpovedá Jankova mama. „A to sa vám ako podarilo?!“ prekvapene reaguje pani, ktorej sa o synčeka starajú cez deň jej rodičia.

Po troch domácich zápasoch v KHL sme vyrazili na ihriská súperov. Bol to síce len dvojzápasový trip – do Minska a Čechova – ale bol to trip.

Orientácia Rómov v osadách na prítomný okamih je všeobecne známy fenomén. Psychologický výskum o tom, ako rôzni ľudia rozdielne vnímajú čas a aký vplyv to má následne na ich životnú úroveň, môže do riešenia rómskej otázky u nás vniesť nové podnety.

Prvé informácie o tom, že pravdepodobne budeme hrať Kontinentálnu hokejovú ligu, sme sa dozvedeli v priebehu minulej sezóny. Hneď nám bolo všetkým jasné, že to znamená niečo celkom nové, úplne iný level ako naša extraliga. A tiež bolo jasné, že KHL nemôže hrať ten Slovan, ktorý hral extraligu.

Najpoužívanejším motívom v rozhovoroch medzi priateľmi a známymi je: kto, s kým, kedy, kde, prečo, a prečo už nie. Podľa niektorých antropológov sa práve z tohto druhu klebetenia vyvinul ľudský jazyk.

Máme za sebou polovicu dlhodobej časti súťaže, hrali sme už so všetkými súpermi, takže je možno čas na akúsi priebežnú bilanciu. A ako v každom športe, ak sa niekto obzrie za polovicou sezóny, tak mu zrak zrejme spočinie ani nie tak na jednotlivých zápasoch, ako skôr na postavení v tabuľke. To má asi najvýpovednejšiu hodnotu a piate miesto Slovana je čosi, čo zrejme prekonalo všetky očakávania. Z tohto pohľadu sa nedá prvá polovica sezóny hodnotiť inak ako pozitívne. Z pohľadu jednotlivých zápasov to vyzerá podobne. Určite boli zápasy, ktoré sme nevyhrali a pritom sme ich vyhrať mohli, ale boli tam aj zápasy, ktoré sme mohli prehrať a pritom sme ich vyhrali.