Obtierali sa okolo nás ako nevinné mačiatka. Bolo nás deväť. Ich asi tridsať. A neboli to mačiatka, ale žraloky. Zatekalo mi do masky na očiach, podchvíľou sa mi do šnorchla naberala slaná voda a z tmy sa na mňa v tesnej blízkosti vynárali dvojmetrové žraloky.

Tých, čo majú otvorené oči, premiér nešokoval pre to, čo v uplynulých dňoch povedal, ale

Sedemdesiat chlapcov a dievčat zobudila píšťalka na rannú rozcvičku čudne skoro. Nechápavo si pretierajú oči, ale vedia, že sú v tábore a tu možno čakať čokoľvek. Hneď si ich zasa zakryjú svojou skautskou či vlčiackou šatkou.

Dnes som v

Dajte mi už pokoj s tým vegetariánstvom. Nemám chuť stále o tom počúvať. Kam sa pohnem, tam ma straší vege téma. Ako vegetariánka sa proti tomuto terorizmu ohradzujem. To, že nejem mäso, neznamená, že sa chcem s vami hádať a dokonca ani na túto tému baviť namiesto small talku o počasí.

Neobyčajne láskavý tichý drobný muž so smieškom v očiach hovorí, že čím je človek starší, tým jemnejšie má cvičiť svoje karate.

Nikdy som nevedela pochopiť, načo, alebo skôr prečo niekto preberá pesničky, ako napríklad

Pozerajú sa na nás v hrozivých výrazoch, jedno oko majú zakaždým akoby privreté, z rozďavených úst im vytŕčajú krivé zuby, z nosov sa stali skôr nozdry, líca sú prepadnuté, až máme pocit, že skôr než ksichty vidíme živomŕtve lebene.