Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Fico v útoku

.časopis .týždeň doma

Tých, čo majú otvorené oči, premiér nešokoval pre to, čo v uplynulých dňoch povedal, ale

Tých, čo majú otvorené oči, premiér nešokoval pre to, čo v uplynulých dňoch povedal, ale  pre to, ako málo stačilo, aby úplne stratil sebakontrolu. Je to však vlastne dobrá správa.


Fico vrátil Slovensko do čias vrcholného mečiarizmu, kdesi krátko pred polovicu 90. rokov. Prehnané? To, že sme zatiaľ neboli svedkami nejakého štátom organizovaného únosu (hoci správanie sa orgánov činných v trestnom konaní sa v istom zmysle opakuje pri kauze Hedvigy Malinovej), by nás nemalo mýliť. Tu sú tri hlavné argumenty.
1.) Fico sa snaží navodiť dojem, že ktokoľvek kritizuje vládu, robí to preto, že je kúpený. Dnes kritikov podľa Fica platia západné finančné korporácie, ktoré sú majiteľmi dôchodkových správcovských spoločností, za Mečiara to bol „západ“ ako taký.
2.) Fico zaútočil na druhý dôchodkový pilier spôsobom, ktorý obsahuje demagógiu (prirovnávanie k nebankovým subjektom), apel na nízke pudy (závisť pre vysoké platy manažérov) a klamstvá najhrubšieho zrna premiesené s hlúposťou (straty DSS by im vraj neumožnili dnes vyplácať dôchodky).
3.) Fico útočí na slobodné médiá s posadnutosťou, ktorú tu od roku 1989 predvádzal iba a výhradne Vladimír Mečiar. Iróniou je, že Ficov predpoklad má samonapĺňajúce črty – to znamená, že ak by aj novinári doposiaľ Fica nijako zvlášť nekritizovali (a oni ho naozaj nijako zvlášť nekritizovali), je takmer isté, že začnú.
Nie sú to všetky argumenty v prospech tézy o návrate krajiny o viac než desaťročie nazad, a treba pripustiť, že je to viac modifikácia mečiarizmu než jeho renovácia. Je tu však veľa podobných čŕt. Napríklad vytrvalý tlak na všetky inštitucionálne či iné bariéry (ako regulačné úrady alebo verejnoprávne médiá), ktoré majú brániť vláde v koncentrácii moci. Tiež je tu návrat verejnej debaty do oných čias, keď bol súkromný investor nadávkou a podnikatelia-mečiarovci (z ktorých mnohí príznačne stáli pri zrode a rozbehu strany Smer) tu za peniaze štátnych bánk „podnikali“. Ešte aj tých pár normálnych ľudí, ktorí pre túto vládu pracujú s pocitom, že tým zmiernia škody, na počkanie vysype hŕbu historiek o neuveriteľnej nekompetentnosti tejto vlády, v čom možno tú Mečiarovu dokonca aj prekonáva. Tak trochu paradoxným dôkazom tejto nekompetentnosti je, že ešte ani len zničiť minulé reformy táto vláda poriadne nevie a občas nevedomky robí presný opak toho, čo deklaruje (pozri rámček Tomanová pomáha DSS).

.odvedenie pozornosti
Znepokojivé na tlačovkách predsedu vlády z minulého týždňa je však najmä to, že aby stratil sebakontrolu a ešte aj svojou dikciou pripomínal mečiarovské časy, stačilo na to pár dní prítomnosti ministerky práce a sociálnych vecí Viery Tomanovej na titulkách denníkov v nepríjemných súvislostiach.

Tomanová podpísala dotáciu spoločnosti Centrum privátnych sociálnych služieb Privilégium, v ktorej pred príchodom na ministerstvo pracovala. Privilégium sa predtým o dotácie dlhý čas uchádzalo neúspešne. Poskytuje služby najmä solventným klientom (a napriek tomu potrebuje dotácie?). Má vyše 17-miliónový dlh voči Sociálnej poisťovni a ďalšie milióny dlhuje na daniach. Jeho riaditeľka kandidovala za stranu Smer v komunálnych voľbách. Za veľmi zvláštnych okolností voči nemu Sociálna poisťovňa (pod Tomanovej kuratelou) zastavila už rozbehnutú exekúciu. Pribúdajúce kompromitujúce fakty a hysterická reakcia ministerky boli dostatočným dôvodom na zvýšený záujem novinárov i na čelné miesto vo vydaní televíznych správ a na titulných stranách novín.
Ficovi sa podarilo takmer učebnicovo odvrátiť pozornosť od kauzy Tomanová a v dvoch krokoch prejsť do protiútoku. Prvý krok – obvinenie novinárov z písania na objednávku – bol zrejme spontánny. Druhý krok – zaútočenie na dôveryhodnosť DSS a celého 2. piliera – zrejme len čakal na vhodnú zámienku.

.mediálna odbočka
Útok na médiá je zaujímavý aj pre médiá samotné. Fico médiá obvinil, že Tomanovú „šikanujú“ na objednávku dôchodkových správcovských spoločností, ktorým prekážajú Tomanovej úmysly s druhým pilierom. „Vláda bude chcieť vysvetlenie napríklad vo veci výletu 11 slovenských novinárov do rakúskych Álp na jar tohto roku. Výletu, kde okrem školenia, čo a ako písať o DSS, za peniaze súkromného vlastníka DSS lyžovali, bývali, jedli a pili,“ vyhlásil Fico. Napriek viacerým nejasnostiam o to, akú cestu mal Fico vlastne na mysli a či sa na ním spomínanej akcii nehovorilo o životnom poistení a nie o DSS, podstata tohto obvinenia je zrejmá.
A komu by to nestačilo ako dôkaz o tom, že všetky médiá (s výnimkou verného Slova – pozri rámček) sú kúpené a útočia na objednávku, tomu premiér pribalil aj nasledujúce odhalenie: „O tom, koľko peňazí súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti dávajú na reklamu do médií, netreba hovoriť. Ani o tom, že to vedie médiá k obhajobe privatizácie penzijného systému.“
Ak nejaké médium pracuje na objednávku inzerentov, aj človek s priemernou všímavosťou to okamžite vycíti a urobí si svoj uzáver, pokiaľ ide o jeho dôveryhodnosť. Tvrdiť však, že to platí o všetkých a že na objednávku sú k DSS nielen zhovievavé, ale priam riadené do útoku proti ministerke Tomanovej, je príznakom nefalšovanej paranoje. Že o všetkom na svete v skutočnosti rozhodujú „veľké peniaze“, ktoré si všetko dokážu kúpiť a všetko manipulujú, hovorí pomerne rozšírená konšpiratívna teória, ktorá svedčí o poľutovaniahodnom zlyhaní intelektu jej hlásateľa. Ak sa podobným videním sveta prezentuje populárny predseda vlády, nie je to pre dotknutú krajinu veľmi povzbudivé.
Akokoľvek, médiá by mali vypočuť volanie predsedu vlády a problém „výletov“ vyriešiť. Nie je to však také jednoduché a už vôbec to neznamená, že by sa mali prestať pýtať ministerky Tomanovej na kauzu Privilégium a premiéra na to, či chápe základné princípy dôchodkového systému.
Komunikácia firiem s médiami má mnohé citlivé styčné plochy a nie je ľahké vyniesť jednoznačný súd nad niektorou z nich. Je úplne normálne, že firmy sa snažia s novinármi komunikovať a problém väčšinou nevzniká vtedy, keď novinár prijme pozvanie aj na niekoľkodňové stretnutie. Problém vzniká vtedy, keď novinár po takej akcii začne nejakej spoločnosti nadbiehať. Je to však otázka citu pre mieru – niekoľkodňový seminár v Alpách je napríklad podľa autora tohto článku za tou tenkou hranicou práve preto, že môže vzbudzovať silné podozrenie, že oná alpská lyžovačka ako bonus pre novinárov mohla byť dôležitejšia, než nadviazanie kontaktov a výmena informácií.
To najpodstatnejšie možno uniká Ficovi, ale nie ľuďom z branže a azda ani niektorým čitateľom – každý slušný novinár (a takí sú od tých úplatných ľahko rozpoznateľní) si dáva veľký pozor na svoju povesť. Snaží sa rozlíšiť, čo pomôže jeho rozhľadu a čo môže na jeho povesť vrhnúť zlé svetlo. Má čiaru, za ktorú nikdy nejde. A najmä, správa sa tak, aby každému bolo jasné, že jeho názor nie je na predaj.
Takže odpoveď na Ficovo prevolanie znie: novinári neodhaľujú Tomanovej prešľapy a nekritizujú jej zámery preto, že sú kúpení majiteľmi DSS, ale preto, že je ich povinnosť upozorňovať na prešľapy a je ich práca snažiť sa analyzovať vládne návrhy a vyslovovať svoje názory. Napokon, názory novinárov nie sú povinné – kto nechce, ten noviny nekupuje a názory novinárov nečíta.

.hlavný cieľ
Pár dní po nevyberanom útoku na médiá, ktorého jediným cieľom bolo odvrátenie pozornosti od čoraz defenzívnejšej Tomanovej v kauze Privilégium, prišlo čosi, čo definitívne pritiahlo všetku pozornosť. Predseda vlády hovoril o druhom pilieri spôsobom, aký mal zatiaľ slovenský čitateľ možnosť vidieť len pri čítaní prepisov z prejavov venezuelského diktátora Huga Cháveza. To, že médiá nechali odviesť svoju pozornosť od Tomanovej Privilégia, bolo správne – Ficove reči sú totiž pre budúcnosť krajiny neporovnateľne nebezpečnejšie než dva milióny akokoľvek klientelistických dotácií.
Už na konci prvej tlačovky Fico nechal premietnuť klip, na ktorom predseda predstavenstva jednej DSS v prestrojení za ženu spieva o „sladkom mámení vyšších dôchodkov“. Mal to byť vtip na pobavenie obchodných partnerov na akomsi večierku – a treba priznať, že nebol veľmi vydarený. Ale hoci trápna, bola to očividná recesia na Superstar, ktorá pred pár rokmi, v čase vzniku toho klipu, vyvolala na Slovensku ošiaľ. Šéf tej spoločnosti urobil chybu, ale tá je takmer nepodstatná oproti štýlu, akým predseda vlády bojuje proti svojim nepriateľom. Zverejniť súkromnú nahrávku, ktorá nič závažné – hádam okrem nevkusu jedného manažéra a nerozumu jeho píár oddelenia – neodhaľuje, predstierať obrovské pohoršenie a zahmlievať zdroj pokútne získanej nahrávky, to predsedovia vlády zvyčajne nerobievajú.
Tým sa však útok na DSS neskončil. Podľa Fica „vláda sleduje hospodárenie súkromných DSS“, ktoré za predchádzajúce roky dosiahli spolu straty 1,45 miliardy v roku 2005 a 1,73 miliardy v roku 2006. A keďže podľa Fica „vláda nemôže vylúčiť, že v priebehu rokov môže vývoj v DSS a v ich schopnosti vyplácať dôchodky nabrať rozmery a črty podobné vývoju v nebankových subjektoch, preto považujeme za korektné varovať ľudí a ešte raz zvážiť či podstúpia riziko zapojenia sa do druhého kapitalizačného piliera.“
A potom to prišlo naplno: „Ak by som to mal zhrnúť do jednoduchej vety, ak by mali dnes vyplatiť tieto dôchodkové správcovské spoločnosti ľuďom peniaze, ktoré tam ľudia vložili, jednoducho na to nemajú. Tak sa momentálne hospodári v súkromných dôchodkových správcovských spoločnostiach,“ povedal doslova Fico.

.hlupák alebo klamár?
Na Ficove slová musel reagovať ešte aj guvernér Národnej banky Slovenska ubezpečením, že úspory sporiteľov sú v bezpečí a nejasná zostáva jediná otázka. Predseda vlády buď nemá ani základné vedomosti o tom, ako dôchodkový systém funguje (a že úspory sú od majetku a hospodárenia DSS úplne oddelené), alebo to vie a vedome v takto dôležitej veci klamal. Ak by bol niekto v jeho postavení hlúpy, je to vážne. Ale ak by bol ochotný používať lož ako pracovnú metódu, bolo by to ešte horšie. Odpoveď pozná len Fico, my si pri vyberaní z týchto možností môžeme radostne zatipovať.
Aby Fico znásobil silu svojich slov, opäť sa premietalo na plátno za Ficovou hlavou. Tentoraz to bol Úradom vlády vyrobený dokument, na ktorom boli údajné ukážky státisícových platov topmanažérov niektorých DSS. Odhliadnuc od toho, že premiér sa musel k týmto osobným údajom (ak sú pravdivé) dostať nezákonným spôsobom, dôležité je najmä to, že platy manažérov DSS nemajú s úsporami sporiteľov nič spoločné.
Tak ako straty DSS znášajú ich majitelia, a nie sporitelia (ktorých peniaze sú uložené na osobitných účtoch v bankách – depozitároch a DSS môže len vydávať pokyny o tom, ako sa majú investovať, nemôže s nimi nijako inak nakladať ani na ne siahnuť), to isté platí o platoch manažérov. Majiteľ DSS si musí spočítať, aké platy môže dať svojim manažérom, aby sa mu investície raz vrátili. Od sporiteľov získavajú DSS peniaze iba z poplatkov, ktoré sú určené zákonom. To, že Fico straty DSS a údajné vysoké platy ich manažérov spojil s úsporami občanov vetou – „Zdôrazňujeme, že ide o príjmy z peňazí sporiteľov“ – je preto opäť totálnym neporozumením alebo vedomou lžou.
Podobne sú polopravdou Ficove tvrdenia o tom, že ak sporiteľ zomrie už v dôchodkovom veku, jeho úspory nie sú dedičné, ale prepadnú v prospech DSS. Je fakt, že ak si sporiteľ po odchode do dôchodku od DSS kúpi doživotnú anuitu, úspory prestávajú byť jeho majetkom – stávajú sa majetkom DSS, ktorá na seba zasa preberá riziko, že dlhovekému sporiteľovi vyplatí možno viac než nasporil. Alternatívou je možnosť výberu nasporených peňazí, a tu by skutočne veci prospela úprava zákona, ktorá by netlačila na zakúpenie anuity za každých okolností. Tomanová s Ficom však navrhujú úplne iné veci a z ich rečí je jasné, že druhý pilier nechcú vylepšovať, ale čo najviac oslabiť.
Prečo to vlastne robia? Odpoveď je jednoduchá – veľmi by sa im hodila aspoň časť z tých viac než 20 miliárd, ktoré dnes chýbajú Sociálnej poisťovni, pretože putujú na účty sporiteľov. Táto suma bude narastať, nie je to však chyba 2. piliera, ale neudržateľnosti priebežného systému, v ktorom vinou starnutia populácie a zlého demografického vývoja čoraz viac ľudí dôchodky poberá a čoraz menej na ne prispieva. Ficova vláda však nepokryte preferuje krátkodobé riešenia (dnešných dôchodcov a viac peňazí na výdavky) pred neudržateľnou budúcnosťou, ktorú však už nijaká Tomanová riešiť nebude musieť.

.fico na videu
Že Fico bude smerovať k akejsi odrode chávezizmu-mečiarizmu, bolo badateľné už pred rokom. Že bude postupne strácať zábrany a že relatívny pokoj prvých mesiacov a z neho plynúce upokojenie sú zradné, sa dalo čakať. Ale že bude taký zlostný z kritiky aj v situácii, keď má ešte vysokú podporu verejnosti, je trochu prekvapivé.
Útok na 2. dôchodkový pilier nie je náhodný ani spontánny – keďže však jeho začiatok spojil Fico s odvracaním škandálu ministerky, ktorá má útok realizovať, vložil do toho možno viac emócií, než chcel. Stratil nervy a oči otvárajúcim spôsobom tak ukázal, čo si naozaj myslí a ako to chce dosiahnuť.
Túto krajinu bude stáť opäť obrovské úsilie a množstvo premrhanej energie, aby zostala ako-tak normálna. Už dnes je jasné, že škody budú obrovské (hospodárske, morálne, odchod mnohých schopných ľudí do zahraničia) a je naozaj ranou osudu, že každých desať rokov ten súboj treba podstúpiť znova. Na druhej strane je však možno dobre, že podstata nastupujúceho ficizmu je obnažená a odteraz ho bude máločo charakterizovať lepšie ako to video z youtube.com, v ktorom verejne rieši vysoké platy svojich nepriateľov na preskáčku s prednovembrovým komunistickým tajtrlíkom Jakešom.
A to je pri moci ešte len prvý rok.

.robert Žitňanský
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite