Minister obrany Ľubomír Galko sa oprávnene posťažoval, že zabúdame na nášho prvého kozmonauta Ivana Bellu.

Na tomto mieste uverejňujeme časť nášho rozhovoru s Romanom Kvasnicom, advokátom Hedvigy Malinovej.

Hoci ju vnímame ako nášho moderného nepriateľa, bola tu medzi nami odjakživa. Poznali ju starí Egypťania, opísali ju Gréci. A dali jej meno. Rakovina.

Hybridná vojna je geniálny vynález. Zaslúžila by si pekelnú nobelovku, ak jej autorom nie je diabol sám. Veď kto mohol vymyslieť taký prostý, univerzálny vzorec, ktorým sa všetko kultúrne, vyspelé, západniarske, k čomu sme sa desaťročia obracali zbožne ako slnečnice ku slnku, zmení na prehnité a zvrátené? Čo je to za prostá a geniálna stratégia, ktorá sa šíri ako vírus a darí sa jej rozbiť všetky pestované záhradky a predzáhradky v našich hlavách silou sprostého výsmechu a spochybňovania? Bez použitia akejkoľvek fyzickej zbrane či nátlaku?

Rozhovor s Jurajom Šústom zo Spoločenstva Ladislava Hanusa (SLH) o aktuálnej iniciatíve na prijatie sto rodín utečencov zo Sýrie a z Iraku na Slovensko.

Včera si katolíci pripomenuli nedeľu Dobrého Pastiera. Zaznievali prosby za nové kňazské povolania a aby tí, čo kňazmi sú, boli duchovne na výške. Slovné spojenie dobrý pastier implikuje, že všetci, o ktorých sa má pastier starať, sú ovce. Znie to pejoratívne pre naše uši, avšak len dovtedy, kým nevystúpi pápež František a neprehovorí jasne do srdca kňazov: „Dobrý pastier má páchnuť ovcami.“ To sa už inak počuje a chápe.

V jednom z troch našich vojenských výcvikových priestorov, na Lešti, býva necelých sto obyvateľov. Podliehajú zvláštnemu režimu. V čase vojenských cvičení čelia zvýšenému hluku a návštevy k nim môžu prísť iba s povolením ministerstva obrany. Ako sa žije v  susedstve s armádou?

Necelý rok pred parlamentnými voľbami začína spoločná štúdia OECD a Inštitútu finančnej politiky debatu o tom, ako zmeniť slovenské dane. Podľa predstáv expertov by sme oproti dnešku platili menej na priamych daniach, no priplatili by sme si za naše domy a byty.

Dvadsiate piate výročie novembra ’89 je výročím najpodstatnejšej udalosti našich novodobých dejín. Bolo to fajn, malo to zmysel a dostali sme šancu nahliadnuť až na dno svojich možností, limitov, predností i slabostí. Každý sám za seba a súčasne všetci dohromady. Nebol to za tých dvadsaťpäť rokov vždy príjemný pohľad. Mnohí sa pritom oddali viere, že to nie ja, ale „oni“ za to môžu.

Staroslavné hlavní město provincie Franche-Comté, ale i příjmení snad nejvýznamnějšího politického myslitele našich časů. Reprezentativní výbor z jeho esejistiky (438 str.) vyšel nedávno pod názvem Svoboda a pravda (CDK) a protože nelze učinit zadost tak rozsáhlému záběru, aspoň pár poznámek.