Zmysel princípu, podľa ktorého treba hľadieť na vedu ako na čosi, „čo doteraz nebolo celkom nájdené a čo nebude nikdy bezo zvyšku odhalené“, nazval Wilhelm von Humboldt ideou akadémie. Založil tak novodobý zmysel vedeckého poznania a bádania, vychádzajúceho „z hlbín ducha“, a nie z číreho „hromadenia poznatkov“. Ideu akadémie označil za „najväčší a najkrajnejší slobodný priestor“ a Akadémiu za „spoločenstvo, založené na tom, že práca jedného sa podrobuje hodnoteniu všetkých“ a zoskupenie, „vykazujúce najväčšiu mieru nezávislosti od štátu“. Vzťah medzi akadémiou a univerzitou určil na základe súťaživosti, sporu a vzájomného pôsobenia.

V minulých rokoch sme boli svedkami presunu ľudí z vidieka do miest. Medzi dnešnými tridsiatnikmi sa už nájdu aj takí, ktorých to láka opačným smerom. Vidiek je pre nich magické miesto, ktoré ich priťahuje.

Najprv to vyzeralo ako vtip, neskôr ako šikovná politická hra, nakoniec sa ukázalo, že Jón Gnarr a jeho Najlepšia strana priniesli nielen do islandskej politiky dôrazy, ktoré v nej chýbali.

Film Sovia rieka z roku 1962 vznikol podľa novely amerického prozaika Ambrosa Bierca, nasledovníka Edgara Allana Poa. Napísal ju v roku 1890 a je fascinujúcim príbehom o okamihu tajomstva medzi životom a smrťou. Tajomstvo je ťažká téma a tajomstvo narodenia a smrti jedna z najťažších. Myslím aj na tajomstvo nepoškvrneného počatia, ktoré má od Biblie cez Michela de Montaigna, Jeana-Jacqua Rousseaua, Heinricha von Kleista až po Dušana Mitanu množstvo odtieňov. A myslím na tajomstvo smrti, na ten kratučký okamih, keď sa už človek nepohybuje medzi životom a smrťou, ale smeruje k smrti. Záhada je na hranici medzi.

Rozvíjať kultúru v regiónoch nie je ľahká úloha. Bardejov má však šťastie na ľudí, ktorí sa o to neúnavne snažia. Medzi nimi je aj dizajnér Peter Javorík, ktorý neznáša mestské nástenky, obalené do červeného plátna.

Crowdfunding čiže kolektívne financovanie je úžasná vec. Nielen preto, že vďaka nemu nakoniec môžu vzniknúť veci, ktoré by inak nevznikli, ale najmä preto, ako veľmi sa môžu prečistiť vzťahy medzi tvorcami, investormi a potenciálnymi zákazníkmi. Konečne totiž môže platiť, že zákazník má pravdu naozaj vždy, nielen na konci, keď už je hotovo a posledné, čo zostáva, je vec predať, ale hneď od začiatku, keď ešte vec nie je, len idea. Nápad, projekt, sen.

Mal som v živote obrovské šťastie na ľudí, ktorí videli za roh. A veľmi pookrejem, keď sa s nimi z času na čas znovu stretnem. Ako teraz s Jefimom Fištejnom.

Sledovať v divadle slovenskú lyrizovanú prózu a zažiť pocit svetovosti vyžaduje niekoľko splnených podmienok. Jednou z nich je Roman Polák.

Americká publicistka Anne Appelbaum, ktorej analýzy kremeľských stratégií v rámci súčasnej Európy patria medzi najzaujímavejšie čítanie, navštívila Prahu so svojou najnovšou knihou Železná opona. Pri tej príležitosti poskytla médiám niekoľko rozhovorov. Pre Echo 24 okrem iného povedala: „Pýtajte sa teda, ako môže Rusko získavať vplyv u vás. Nie podporou nejakých otvorene proruských hlasov, to ani pre nich nie je zaujímavé, ale podporou protieurópskych skupín.“ Zhodou okolností mi práve v tom čase kamarát poslal skvost od Sergeja Chelemendika.

Zatiaľ čo vo svete ich považujú za jednu z najzaujímavejších delikates, väčšina Slovákov nad nimi ohŕňa nosom. Krásnym, bielym a svojrázne voňavým držkám sa však na tanieri nevyhneme ani v Normandii, ani v slnečnom Toskánsku.