Dnes je plný internet fejkových správ, ktoré sú také absurdné, že im nik nemôže uveriť, a keď si ich prebehnete očami, hneď viete – prvý apríl! Táto sa spomedzi nich, žiaľ, vymyká.

Na začiatku 73. medzinárodného filmového festivalu v Berlíne netajili riaditeľka Mariëtte Rissenbeek a riaditeľ Carlo Chatrian napätie. Nik nemohol tušiť, ako dopadne prvý riadny festival po dvoch pandemických rokoch, v čase ruskej vojny proti Ukrajine, energetickej krízy a aj represií iránskeho režimu proti vlastným občanom. Berlinale však dokázalo, že filmový festival v jeho tradičnej živej podobe potrebujú filmári aj diváci.

Predstavte si, že niekto zvolá demonštráciu za slobodu demonštrácií a na námestie SNP sa zíde 400 ľudí. Budú tam prejavy, ako je sloboda demonštrovania dôležitá a ako sa za ňu treba postaviť. A nikomu z nich ani neťukne, že oni práve na jednej demonštrácii sú.

Platón a jeho dialógy sú bibliou kritického myslenia. Osobne si myslím, že každý jednotlivec patriaci do nášho civilizačného kultúrneho rámca by sa s nimi mal v istom bode svojho života stretnúť. Ak sa vám to ešte nepodarilo, dnešná dávka tomu bude nápomocná.

Vyplýva to zo spoločného vyšetrovania verejnoprávnych vysielateľov DR v Dánsku, NRK v Nórsku, SVT vo Švédsku a Yle vo Fínsku, o ktorom informuje britská BBC.

Nemá zmysel rozoberať slová exministra Naďa o prevzatí peňazí v Moskve. Ak ide o spravodajskú informáciu, tak nebola určená verejnosti a nik ju nepotvrdí. Hovoriť o nej verejne je známkou malej sebadisciplíny alebo politickej naivity.

Slová exministra obrany Jaroslava Naďa o tom, že hrozí ovplyvňovanie volieb Ruskom v prospech strany Smer-SD asi nemohli nikoho prekvapiť. To nie je ani ten bájny neviditeľný slon v miestnosti.

Pálenie kníh nahradilo ich úplné vykázanie na okraj literatúry alebo úprava, aby boli v súlade s názormi dneška. To, že sú odrazom včerajška, akosi nikoho nezaujíma. Ako sa teda máme poučiť z histórie, keď sa ju za každú cenu snažíme prepísať?

Azda najznámejšieho svetového narkobaróna netreba nikomu predstavovať. Nad Pablom Escobarom som sa hlbšie zamyslela po prečítaní Správy o jednom únose od Gabriela Garcíu Márqueza.

Ľudia po celom svete cestujú preto, aby zažili veci, ktoré sa im doma neprihodia. No keď po svojom návrate rozprávajú o tom, čo všetko videli, nikoho to v skutočnosti veľmi nezaujíma.