Pochádza zo šestnástich súrodencov a sama je matkou osemnástich detí. Žije v Barcelone a jej rodina je jednou z najväčších na svete. Hovoríme s Rosou Pich-Aguliera Roca a jej manželom Chosem.

Koniec mimoriadnej synody o rodine pripomenul konflikt vnútri katolíckej cirkvi spred sto rokov.

Na gajdách začal hrať pred siedmimi rokmi, väčšinu z tohto času sa na nich učil hrať sám. Dnes má ako šestnásťročný na svojom konte niekoľko víťazstiev a iných umiestnení v medzinárodných súťažiach. Mário Pavel.

Dá sa osudovo zamilovať do mesta? Do Paríža celkom určite. Publicistka Andrea Puková a fotograf Peter Župník pripravili nádhernú knihu, ktorá vám napovie, kam ísť v tomto meste, keď ste zničení z pamiatok a pamätihodností. Volá sa Zaľúbení do Paríža.

Desiateho septembra sa v Piešťanoch začne 9. ročník filmového festivalu Cinematik. Ktoré filmy by ste si na ňom nemali nechať ujsť?

Myšlienky, ako vieme, majú svoje konzekvencie. Neprekvapilo ma preto, že pred pár dňami Richard Dawkins, známy autor a filozof, ktorý kedysi prednášal na Oxforde, nepriateľ Pána Boha a všetkých náboženstiev, ako označil sám seba, na Twitteri vyhásil, že ľudské plody s Downovým syndrómom treba zlikvidovať.

Naše malé zmeny na tento rok nebudú len samá pozitívna psychológia a pomáhanie druhým. Kým sa nenaučíme hovoriť NIE, všetky ostatné rady sú zbytočné. Nebudeme mať totiž na ne čas.

Odborné superhity ako napríklad Stret civilizácií Samuela Huntingtona (1997) tvrdia, že o podobu sveta sa hrá na demarkačnej línii medzi súčasnými veľkými civilizáciami. Je rok 2014 a mám pocit, že o budúcnosti sa nerozhoduje iba na rozhraní civilizácií (kultúr), ale predovšetkým vnútri každej z nich. Vlastne skôr by sme mali hovoriť o civilizovanosti (kultúrnosti) jednotlivých ľudí. To my sami navzájom sme si často najväčší nepriatelia. Nezriedka sa stáva, že chýba pocit blízkosti u blížnych najbližších. Závidíme si, deti sa nám javia ako príťaž, rozvádzame sa ako na bežiacom páse, svojich staručkých rodičov hriešne zanedbávame, alebo dokonca i zneužívame, okrádame sa navzájom.

A je potom, nemecký gól, Götzeho ruky zdvíhajúce trofej na majstrovstvách sveta vo futbale v Brazílii. Skončili sa stretania s kamarátmi, oblečenými vo vlajke Talianska či Kostariky, a pozeranie prenosov na námestiach. Niečo z toho vzrušenia ešte cítime, to je pravda, ale ten krik, ktorý bolo po Havane počuť, keď padol v Riu alebo Sal Paule gól, je dávno minulosťou. Párty sa skončila, zobudili sme sa do rána po opici.

Dlhé mesiace to bola pre tímy cesta do Brazílie, na MS 2014. Pre polovicu z nich sa trasa otočila – šestnásti sú už na ceste z Brazílie. Medzi nimi traja semifinalisti ME 2012 a práve ich vyradenie plus rýchly koniec Anglicka sú najväčším prekvapením mundialu.